Rovnako ako Veľká Británia, aj Švédsko bolo v nedávnych desaťročiach nútené vysporiadať sa nedostatkom obytných nehnuteľností, pričom celková ponuka na miestnom trhu bola znížená aj v dôsledku veľkého množstva imigrantov.
Švédi však majú dlhú tradíciu v nachádzaní nových riešení v rámci trhu s nehnuteľnosťami. Nerobia tak prostredníctvom odborných správ a analýz, ale volia si omnoho praktickejší prístup v podobe masívnych „expozícií“. Jedná sa v podstate o prehliadky nových obytných komplexov a areálov, ktoré sú obvykle navrhnuté takým spôsobom, aby odzrkadľovali sociálne hodnoty daného obdobia.
Najnovším podobným projektom je komunita vybudovaná v meste Linköping na juhu krajiny, v ktorom žije približne 153 000 obyvateľov. Reč je o inovatívnej obytnej štvrti s názvom Vallastaden, ktorá je prvou mestskou expozíciou takýchto rozmerov.
Toto „mesto budúcnosti“ otvorilo svoje brány laickej a odbornej verejnosti v priebehu septembra minulého roka, pričom okamžite sem začali prichádzať masy návštevníkov, ktorých zaujímali úzke ulice, rozmanité domovy a jedinečná úprava krajiny.
Tento projekt o sebe tvrdí, že demonštruje „budúci spôsob výstavby, bývania a života v meste“. Dôraz kladie na podporu individuality a hlbšiu sociálnu interakciu v spoločensky zmiešanej komunite. K celkovej atraktivite areálov prispieva ekologická infraštruktúra, zelené spoločenské priestory a budovy skonštruované v súlade s inovatívnymi stavebnými technikami.
Futuristická štvrť sa rozlieha na ploche väčšej než osem hektárov a spája tak rozľahlý univerzitný kampus so samotným centrom mesta Linköping. Celá štvrť bola vybudovaná na zelenej lúke s využitím inovatívnych zásad krajinného plánovania a obstarávania, vďaka čomu mali jednotlivci, developeri a architekti voľnú ruku v tom, akú konečnú podobu vdýchli unikátnym obytným jednotkám.
Tohto projektu sa zúčastnilo 40 developerov, ktorí v priebehu iba piatich rokov vybudovali viac ako 1 000 domov a bytov. Výstavba prebiehala tempom, o ktorom by väčšina britských staviteľov bez váhania vyhlásila, že vôbec nie je dosiahnuteľné. Výsledky tejto iniciatívy sú pozoruhodné.
Riešenie nedostatku obytných nehnuteľností v Londýne
Vallastaden prezentuje niekoľko jedinečných riešení, ktoré by mohli byť aplikované pri riešení otázky nedostatku bývania na území Londýna.
Linda Thielová je riaditeľkou nového londýnskeho štúdia White Arkitekter, ktoré spadá pod švédsku architektonickú kanceláriu, ktorá navrhla úpravu štvrte Vallastaden a pracovala aj na dizajne dvoch nových bytových komplexov.
Thielová povedala: “Hustota zástavby a úzke uličky sú kľúčovými prvkami mestskej regenerácie Londýna. Starosta Londýna má v záujme začleniť takéto prvky do nového plánu mestskej výstavby.“
Architekta ďalej uviedla: „Štvrť Vallastaden sa k výzvam spojeným s budovaním kvalitného priestoru pre život stavia úplne novým spôsobom, pričom aplikuje mnohé moderné inteligentné technológie. Úzke ulice dokonale korešpondujú s priestrannými interiérmi, mimoriadnou výškou jednotlivých podlaží a častým budovaním mezonetových bytov. Početné vonkajšie priestory a vhodné krajinárske úpravy vytvárajú ďalšie zelené „obývacie izby“, ktoré majú možnosť spoločne zdieľať všetci obyvatelia štvrte. Vytváranie takéhoto priestoru v rámci husto zastavaných oblastí si vyžaduje obzvlášť veľkú pozornosť a práve to je niečo, čo sa môžeme naučiť od štvrte Vallastaden.“
Pat Hayes je generálnym riaditeľom spoločnosti Be First, ktorá spadá pod firmu Barking & Dagenham a špecializuje sa na bezprostrednú regeneráciu mestských oblastí. Okrem toho má na starosti plánovanie výstavby v rámci východných štvrtí Londýna a v blízkej budúcnosti tu zamýšľa vybudovať viac než 50 000 nových obytných jednotiek.
Práve spoločnosť Barking & Dagenham je miestom, kde londýnsky starosta Sadiq Khan nedávno predstavil svetu svoj nový územný plán mesta. Je potrebné poznamenať, že starosta Londýna je tiež jedným z fanúšikov švédskeho projektu Vallastaden.
Khan povedal: „Úspech tohto projektu spochybňuje všetky výhovorky našich domácich staviteľov, ktorí tvrdia, že nedokážu budovať nové domy dostatočne rýchlo. Švédska futuristická štvrť je projektom na pôsobivej mierke a ďaleko presahuje konštruktérske možnosti, na ktoré sme boli v našich regiónoch doteraz zvyknutí. Švédski inžinieri boli schopní uviesť na trh veľký objem cenovo dostupných obytných jednotiek v rámci pozoruhodne krátkeho časového intervalu. Toto nové bývanie je navyše charakteristické ľudskou prívetivosťou a ekologickou hodnotou.“
Ako sa im to podarilo?
Vedenie švédskeho mesta poverilo plánovaním projektu Vallastaden developerskú spoločnosť Linköpingsexpo AB. Simon Helmér, ktorý je jej výkonným riaditeľom, vysvetlil: „Svoju prácu sme postavili na troch základných myšlienkach. Správa mesta už pred predajom konkrétnych parciel vypracovala podrobný plán stavby, ktorý pochádzal z dielne agentúry Oki Doki Architects.“
Developer ďalej povedal: „Dostupné pozemky sme rozdelili na 100 parciel, ktoré boli následne ponúknuté na predaj. Takýmto spôsobom sme chceli povzbudiť menších a kreatívnejších developerov. Týchto developerov sme potom nechali medzi sebou súperiť – nie však v oblasti ceny, ktorá bola fixne daná, ale s ohľadom na kvalitu výsledného projektu. Klasický spôsob fungovania bežného plánovacieho systému má tendenciu znevýhodňovať či dokonca úplne vylučovať menších developerov.“
Zúčastnení developeri boli v tajnom hlasovaní posudzovaní bodovacím systémom založenom na 19 kritériách. Body získavali napríklad za používanie dreva a inovatívnych metód budovania. Vysoko cenené boli aj energetické systémy, ktoré napríklad využívali solárne panely a nadbytočnú energiu usmerňovali naspäť do siete. Pozitívne hodnotenými prvkami boli aj umelecké úpravy a výskumné projekty zamerané na zlepšovanie sociálneho spolunažívania v bytových komplexoch. Viac bodov získavali aj adepti, ktorí nespadali pod veľké staviteľské firmy, ale pôsobili v úlohe malých inovatívnych architektonických kancelárií a developerov.
Výška budov vo futuristickej štvrti je do istej miery obmedzená požiadavkou týkajúcou sa čo najefektívnejšieho využitia denného svetla. Developeri však mali možnosť meniť výšku jednotlivých podlaží stavieb v súlade so svojimi predstavami, pomocou ktorých sa snažili dosiahnuť čo možno najlepšie výsledky. Komplex Vallastaden je tak charakteristický rôznorodou výškou budov a vysoko individuálnym vzhľadom každej stavby – jedná sa však o prvok, ktorý sa v rámci britského plánovacieho systému zdá byť mimoriadne nepopulárnym.
Inovatívne parkovanie
Všetkých 40 víťazných developerov – od najväčších švédskych firiem ako napríklad Skanska až po jednotlivých majiteľov bytov a nových architektonických firiem – muselo prispieť k budovaniu spoločného parkovacieho domu. Jedná sa o viacpodlažné parkovisko, ktoré efektívne odstraňuje parkujúce vozidlá z úzkych uličiek a širších hlavných ulíc.
Zúčastnení developeri sa navyše v priebehu piatich rokov podieľajú aj na financovaní bezplatného členstva v automobilovom klube, pričom rezidenti za túto službu platia iba vtedy, keď motorové vozidlo používajú. Výsledkom takejto iniciatívy je skutočnosť, že pod balkónmi neparkujú žiadne autá a celková dopravná situácia v tejto štvrti je mimoriadne prehľadná.
Úprava krajiny a ďalšie možnosti
Developeri museli dodržiavať aj ďalšie jednoduché pravidlá. Každá budova musela siahať až po samotný chodník, aby tak vznikali súvislé priečelia. Podmienkou bolo tiež začlenenie nebytových priestorov na podporu rozvoja podnikov.
Rôzne skupiny developerov sa v rámci jednotlivých obytných blokov pričinili o vytvorenie „komunálnych skleníkov“ o celkovej rozlohe až 250 metrov štvorcových, ktoré zahŕňajú pracovné priestory pre obyvateľov, vnútorné ihriská pre deti, ale aj skutočné skleníky, v ktorých si môžu rezidenti pestovať kvety a vybrané domáce plodiny. Súčasťou bytových komplexov sú často aj hosťovské izby, v ktorých môžu rezidenti ubytovať svojich priateľov.
Švédska štvrť Vallastaden v súčasnosti zahŕňa 200 študentských izieb dostupných na prenájom, 250 prenajímateľných obytných nehnuteľností, 550 bytov určených pre priamy predaj a 40 samostatných apartmánov.
Simon Helmér nakoniec dodal: „Takéto projekty umožňujú nezávislým architektom a developerom prejaviť svoju kreativitu. Jedná sa o mimoriadne zaujímavý koncept, ktorý môže rovnako efektívne fungovať v škandinávskych mestách, ale aj v britských metropolách.“
Zdroj: www.neoreal.sk