Zlato na Kubínskej holi

Autor Archív

Zlato na Kubínskej holi

Sme miestni, takže nás pokojne môžete obviniť zo zaujatosti. Navyše, na holi máme podnikateľské aktivity a tento článok môže pokojne vyznieť tendenčne. Ale akokoľvek, sme úprimne presvedčení, že na Kubínskej holi máme zlato, ktoré my, domáci, nedoceňujeme. Možno je to tým, že človek si všeobecne menej váži veci, ktoré má a ich hodnotu si uvedomí až vtedy, keď ich stratí.

Top stredisko

Zjazdovka na holi je na slovenské pomery neskutočne dlhá, široká a krásna. Náročné i pohodové úseky, prašany, lesíky, extrémy a neuveriteľne nádherné výhľady. Všetko to tam máme. Kto lyžuje na holi vie, čo s ním narobí tento južný kopec za pekného počasia. Neuveriteľný príval endorfínov. Keď sa k tomu pridá inverzia, ocitáme sa v inom svete. Úplne odstrihnutí od toho pod mliečnou prikrývkou.

Lyžiarske stredisko zažíva za ostatné roky mimoriadny rozvoj. Vďaka mohutným investíciám vlastníka strediska pribudli lanovky, zasnežovanie, technika, rozšírili sa zjazdovky a pribudli služby. Počty lyžiarov stúpajú. V lete je to už tiež iná káva. Tento rok sme tam videli downhill, rallye, workout camp a na podujatí Spartan race vraj bolo okolo neuveriteľných 10 000 ľudí. Mimo zimnej sezóny je hoľa útočiskom mnohých chatárov, hubárov a nehovoríme o bežcoch a cyklistoch. Pre niektorých je výšľap na hoľu neodmysliteľnou klasikou. Je nepochybné, že Kubínska hoľa patrí medzi top slovenské lyžiarske strediská. Náš názor je, že vedie v konkurencii stredísk ako Vrátna, Oščadnica, Donovaly, Malinô Brdo, Roháče, Bachledka atď.

Ski Park Kubínska hoľa
Ski Park Kubínska hoľa

Ekonomický prínos pre región

Ekonomický prínos pre blízky región okolo Dolného Kubína je neodškriepiteľný. Na hoľu chodí viac a viac lyžiarov, medzi ktorými je množstvo solventných ľudí. Títo míňajú peniaze na svahu, v reštauráciách a v blízkom Dolnom Kubíne využívajú ďalšie služby miestnych podnikateľov. Najmä prevádzkovatelia ubytovania sa tešia. Chaty, penzióny a hoteli sú v zime plné a letá sa stále zlepšujú. Toto sa samozrejme prejavuje aj v zväčšenom záujme o nehnuteľnosti, ktorým sa venuje aj naša firma, ktorá na Kubínke úspešne realizuje projekt www.macickovo.eu. Ľudia chcú pozemky, chaty a penzióny, ktoré sami užívajú alebo komerčne prenajímajú. V tomto smere robí veľký kus práce aj miestny urbár, ktorý spolu so strediskom výrazne prispieva k možnostiam na zvýšenie ubytovacích kapacít.

Zimný spoločenský život

Pre miestnych má hoľa, okrem ekonomických, aj ďalšie benefity. Z hole sa stalo miesto zimného spoločenského života. Ak chcete stretnúť známych, idete na hoľu v sobotu a “zaparkujte” v Chalupe u Kramerov, v bufete u Romana s Jarom alebo celkom hore u chalanov z Vrcholovky. Ak si chcete byť na 100% istý, že stretnete kamarátov, choďte tam na Štefana. Ale bez auta. Neviem či si dobre uvedomujeme, čo tu máme. A to len pár kilometrov od mesta. Množstvo mojich známych chodí cez zimu vysmiatych ako lečo. Červené líca a iskry v očiach majú spoločného menovateľa. Kubínsku hoľu. Fantastická lyžovačka na počkanie. Stačí si odskočiť “hore”. Kladiem si otázku, čo by sme robili, keby sme Kubínku nemali. Určite by sme si poradili, ale bolo by to omnoho smutnejšie.

SKI PARK Kubínska Hoľa
SKI PARK Kubínska Hoľa

Potrebujeme ubytovanie a služby

Zjazdovky, vleky a lanovky sa nedajú rozširovať donekonečna. Stredisko má svoje objektívne limity (veľkosť svahu, prepravné kapacity a pod.). K ďalšiemu rozvoju, z ktorého bude profitovať celý región je potrebné pridať lôžka a služby. Na Kubínsku hoľu tak dokážeme pritiahnuť dovolenkárov, ktorí prídu na týždňovú lyžovačku a z hole, resp. Dolného Kubína sa týždeň nepohnú. To znamená, že tu budú týždeň utrácať a živiť miestnych ľudí. Preto potrebujeme viac a viac lôžok čím bližšie k stredisku a pestrejšiu paletu kvalitných služieb. Nemyslím pritom len na služby priamo na svahu. Lyžiarom musíme priniesť zábavu, diskotéky, kvalitné reštaurácie, wellness, kúpanie a rôzne iné aktivity, ktoré ich u nás dokážu udržať v blízkosti strediska na viac dní. Čo sa týka lôžok, ak napríklad porovnáme ponuku ubytovania v Jasnej s tou na Kubínskej holi a v blízkom okolí, máme čo doháňať.

Nezaspať

Dopyt po službách, ubytovaní, a teda aj po nehnuteľnostiach je v oblasti Kubínskej hole obrovský. Ak ho uspokojíme, vytvoríme nové pracovné miesta a naštartujeme ďalší rozvoj, z ktorého bude profitovať samotné stredisko a tiež množstvo menších podnikateľov. Za nás môžem povedať, že plánujeme pripraviť ďalšie pozemky, ktoré budú určené na výstavbu penziónov alebo menších horských hotelov. Mali by sme usilovne súťažiť s inými regiónmi o priazeň turistov. Možno si celkom neuvedomujeme, aký obrovský potenciál máme za humnami. Nemali by sme zaspať, tieto príležitosti sú naše.

Juraj Bukna

V SÚLADE S PRÍRODOU LUCENKOVA

Lucenkova: Správame sa v súlade s prírodou

Veľmi nám záleží, aby sme svojou činnosťou neškodili prírode a prostrediu. V rámci prípravy prestavby budovy na Lucenkovej ulici však budeme v najbližších dňoch realizovať výrub stromov zasahujúcich stavbu. Práce sú právoplatne povolené Odborom výstavby a životného prostredia mesta Dolný Kubín.

O zeleň sa však nemusíte obávať. V rámci povolení na výrub bola našej spoločnosti uložená povinnosť náhradnej výsadby stromov v nasledovnom rozsahu: 2 ks javor horský biely, 40 ks krušpán vždyzelený, 3 ks slivka čerešňovoplodná nigra, 6 ks javor mliečny a 2 ks štedrec previsnutý. Pozrite sa na galériu, ktorá ukazuje dnešný stav a farebnosť nových stromov, ktoré vysadíme. Už teraz sa tešíme na výsledok.

Darujem nehnuteľnosť. Ničí ma.

Darujem nehnuteľnosť. Ničí ma

Možno sa zdá, že všetky nehnuteľnosti sa kupujú s jasným zámerom využitia. Teda kupujúci vopred vie, prečo nehnuteľnosť kupuje. Chce v nej vyrábať, predávať, úradovať, skladovať, bývať alebo ju prenajímať. To ale nie je pravda. Ľudia často kupujú len tak, bez zámeru. Keď sa potom pýtame na dôvody kúpy, väčšinou dostaneme odpoveď, že bola dobrá cena, boli voľné peniaze. A časom sa uvidí, čo s tým.

Rýchla kúpa

Za “dobrú cenu” sa väčšinou ponúkajú nehnuteľnosti, ktoré sa nedarí predať. Nezriedka ide o chátrajúce stavby. Niekto napríklad ponúka nevyužitú opustenú stavbu o rozlohe 1 000 m², ktorej cena je 100 tis. eur. Povedzme, že jej cena, v prepočte na m² alebo v porovnaní so susednými stavbami, vyzerá neodolateľne. Kupujúci, keďže má voľné peniaze, po tomto obchode skočí. Najlepšie v tajnosti, aby mu to nikto nevyfúkol. Takže na nejaké hĺbkové analýzy, preverovanie územného plánu alebo statiky, porady so stavbármi, právnikmi a maklérmi, nie je priestor. Krátko po kúpe si nový majiteľ ešte môže užiť trochu eufórie. Najmä, keď svoj nový úlovok prezentuje kamarátom pri káve. Tento, pre niekoho neodolateľný pocit, je príčinou mnohých chýb. A to nie len pri investíciách do nehnuteľností.

Vytriezvenie

Vytriezvenie prichádza pozvoľna. Začne to prvým predpisom poistného. Každoročne je tiež potrebné platiť daň z nehnuteľnosti a úhradu za vodu z atmosférických zrážok (áno, to je voda, ktorá na nehnuteľnosť naprší a treba ju odviesť kanalizáciou). A možno elektrinu. Ak ročné poistné predstavuje 1 200 eur, daň z nehnuteľnosti 1 600 eur, odplata za odvod dažďovej vody 800 eur a platby za udržiavací odber elektriny 800 eur, ročné náklady predstavujú 4 400 eur. A to s nehnuteľnosťou ešte nič nerobíme. Len ju držíme zavretú. Tieto ročné náklady, ktorým je takmer nemožné sa vyhnúť, predstavujú 4,4 % z ceny nehnuteľnosti. Nehovoriac o tom, že niektorá nehnuteľnosť si pýta aj v “zmrazenom” stave výrazne viac. Napríklad opravy zatekajúcej strechy, výmena vybitých okien, stráženie, kúrenie a pod. Aj podpriemerný hospodár spočíta, čo sa stane, ak to takto pôjde 3, 5, alebo 10 rokov. Netreba zabúdať na to, že nevyužívaná nehnuteľnosť rýchlo chátra. Treba konať.

Akcia. Záchrana alebo cesta do pekla

Majiteľ pochopil, že si nemôže dovoliť držať nevyužitú nehnuteľnosť. Prvý nápad je prerobiť budovu na byty. Skoro zistí, že územný plán v danej lokalite bytovú výstavbu zakazuje. Skúsi budovu predať. Zistí však, že ani po 12 mesiacoch nenašiel vhodného kupujúceho. Zníži cenu na sumu, za ktorú budovu kúpil? Nie, prerobiť nechce. Veď už 2 roky financuje základné náklady, ktoré s držbou budovy má. Rozhodne sa, že budovu zrekonštruuje na moderné obchodné priestory, čo zodpovedá územnému plánu. Objedná projekt, ktorý stojí ďalších 20 tis. eur. Súčasťou projektu je rozpočet, podľa ktorého do budovy treba investovať ďalších 600 tis. eur. Nešťastný majiteľ však za budovu už zaplatil všetko, čo mal. Zúfalý preto ide do banky, kde mu povedia, že podmienkou poskytnutia úveru je zmluvne zabezpečený budúci záujem o jeho budovu. Majiteľ si urobí prieskum a zistí, že budúce nájmy, resp. budúca predajná cena zrekonštruovanej budovy mu nepokryjú splátky úveru, resp. náklady na investíciu. Majiteľ si uvedomí, že drvivá väčšina jeho myšlienok, času a energie smeruje do problému s budovou a vôbec nemá čas na svoje vlastné podnikanie. Takto začína samozrejme trpieť. Situácia je zlá a majiteľ preklína deň, kedy nehnuteľnosť kúpil. Pomyslí si, aké by to bolo krásne mať svoje utopené peniaze spať a zároveň nemať žiadne starosti s tou nehnuteľnosťou za “dobrú cenu”.

Rozuzlenie

Výsledky bezhlavého prístupu k investícii môžu byť rôzne. Tým šťastným to niekedy naozaj vyjde. Dodatočne nájdu zmysluplné a ekonomicky opodstatnené využitie nehnuteľnosti alebo ju so ziskom ďalej predajú. Iní akceptujú škody a predajú nehnuteľnosť so stratou. Pre tých najmenej šťastných predstavuje nepremyslená investícia bremeno, ktoré nesú celé roky a možno ich stiahne úplne pod vodu. A tu naozaj platí, že niektoré veci nechceme ani zadarmo.

Ako sa problémom vyhnúť? V ideálnom prípade treba postupovať presne opačne. Začať by sme mali naozaj dôslednou analýzou možností využitia nehnuteľnosti. Pri náročnejších prípadoch aj za pomoci ekonómov, právnikov a odborníkov zo stavebníctva. Z takejto analýzy by mala vyplynúť premyslená stratégia, ktorej súčasťou sú rôzne scenáre využitia nehnuteľnosti, vrátane ich ekonomickej kalkulácie.

Ak niekedy budete stáť pred rozhodnutím, či do určitej nehnuteľnosti ísť alebo nie, obráťte sa pokojne na nás. Veľmi radi sa s vami podelíme o naše know-how a skúsenosti z iných projektov.

Emailová adresa: info@buknalaurincik.sk

Telefón: 0917 113 248

Je lepšie kúpiť alebo prenajať nehnuteľnosť?

Rôzne názory

Často počúvame rozporuplné názory na to, či je lepšie nehnuteľnosť kúpiť, alebo si ju prenajímať. Zväčša sú tieto názory dosť radikálne. Jedno majú spoločné – dotyčný sa väčšinou vyjadruje k situácii niekoho iného alebo zdôvodňuje svoje vlastné rozhodnutie.

Berte to s rezervou

Prečo by sme takéto úsudky iných mali vnímať s rezervou? V prvom prípade, ak človek hodnotí rozhodnutie iného, len veľmi ťažko posúdi situáciu z perspektívy toho, koho sa týka. Teda hodnotiteľ nepozná presné podmienky, za ktorých sa iný rozhodol, či určitú nehnuteľnosť kúpi alebo prenajme. Nepozná jeho potreby, nepozná jeho finančnú situáciu, mentalitu, jeho plány a množstvo iných faktorov, ktoré môžu na rozhodnutie vplývať. Hodnotí skrz svoju optiku, cez svoje skúsenosti, potreby, cez svoje videnie sveta. V druhom prípade, ak človek zdôvodňuje svoje vlastné rozhodnutie o tom, či treba nehnuteľnosť kúpiť alebo prenajať, má tendenciu racionalizovať svoje vlastné konanie. Všimnite si, keď sa raz niekto rozhodol nehnuteľnosť kúpiť, pri pive vymenúva len dôvody, ktoré jeho rozhodnutie potvrdzujú.

Čo je teda lepšie?

Podľa nás neexistuje univerzálna odpoveď. Pre niekoho je kúpa bytu ideálne rozhodnutie. Splátka hypotéky spolu s nákladmi na bývanie neprevyšuje potenciálne nájomné. Daný človek má v mieste bydliska stálu prácu a aj keby ju nemal, nie je ochotný sa sťahovať do iného mesta. Navyše, spláca hypotéku za veľký byt a v starobe, keď už hypotéku splatí a deti odídu z domu, plánuje byt predať a kúpiť si niečo menšie a lacnejšie. Z takto získaného rozdielu, ktorý nemusí byť vôbec malý, si spríjemní dôchodok. Navyše, ak zoberieme do úvahy, že cenová hladina nehnuteľností z dlhodobého hľadiska stúpa, kúpa vyzerá ako jasná voľba. Hypotéky tiež často slúžia ako dobrý spôsob šetrenia. Nebyť povinnosti platiť hypotéku, veľa z nás by nebola schopná odložiť a ušetriť ekvivalent hypotekárnej splátky. Jednoducho by sme tie peniaze minuli. Na druhej strane je mnoho ľudí, ktorým sa kúpa neoplatí. Sú to zväčša nadštandardne zarábajúci ľudia, ktorí menia miesta pobytu, najmä kvôli práci. Ušetrené peniaze sú schopní odkladať a investovať. V sumáre im to vyjde lepšie, ako keby mali vlastnú nehnuteľnosti.

Úplne inou kategóriou sú podnikatelia. Napríklad banky. Robia všetko preto, aby sa zbavili svojich nehnuteľností a vyhľadávajú nájmy. Predajom svojich nehnuteľností získavajú likviditu, nemusia sa sústrediť na starostlivosť o nehnuteľnosti a venujú sa naplno svojmu biznisu. Náklady bánk na nájmy, v porovnaní s odpismi vlastných nehnuteľností, sa pravdivejšie odrazia v ich hospodárskych výsledkoch. Niektorí podnikatelia zas majú svoj biznis založený na vlastnení nehnuteľností. Ide napríklad o prípady, kedy sú nehnuteľnosti umiestnené na strategických miestach (lekáreň pri nemocnici, uhoľné sklady pri železničnej trati a pod.). V takýchto prípadoch je vlastníctvo samozrejme lepšie, pretože skončením nájmu by pravdepodobne skončil aj biznis.

Obrovské rozdiely naprieč Európou.

Samozrejme, na naše rozhodnutie vplýva aj situácia na trhu s nehnuteľnosťami. Veľmi zaujímavé je napríklad to, koľko % domácností vlastní bývanie naprieč Európou. Na Slovensku má svoje vlastné bývanie približne 90 % domácností. Vedú Rumuni s 96 %. Priemer EÚ je na úrovni 70 % a najmenej vlastného bývania majú Nemci – 52 %. O príčine týchto rozdielov si napíšeme na inom mieste.

Takže ako?

Keď sa nás niekto spýta, či je lepšie nehnuteľnosť kúpiť alebo prenajímať, odpovieme, že nevieme a že záleží na konkrétnom prípade. Podstatné je nehodnotiť iného, pokým nepoznáme presnú situáciu. A čo sa týka vlastných rozhodnutí, najdôležitejšie je, aby náš úsudok čo najmenej ovplyvnili emócie. Lebo ak sa rozhodujeme na základe emócií, nasleduje tzv. racionalizácia. Teda utvrdzovanie samého seba v tom, že sme sa rozhodli správne. Podľa nás je to najnebezpečnejšia vec, ktorá môže pri rozhodovaní o kúpe alebo prenájme nehnuteľnosti postretnúť. A neplatí to len pri nehnuteľnostiach. Týka sa to áut, frajeriek, manželiek, dovoleniek a pod. Fyzik Richard Philips Feynman povedal: “Nesmieš klamať sám seba, lebo ty sám sa dokážeš oklamať najlepšie.”

mačičkovo timeline

Mačičkovo – časový prehľad od prvotného nápadu až po realizáciu

Hoci sa to nezdá, práca na projektoch ako naše Mačičkovo dá zabrať a trvá naozaj dlho. Veľmi si vážime dôveru našich zákazníkov, ktorí si zarezervovali alebo kúpili pozemky v Mačičkove ešte pred zahájením, alebo počas realizácie stavebných prác. Prinášame Vám časový prehľad toho, koľko času uplynie od prvotného nápadu po začiatok realizácie projektu. Viac info a predaj na www.macickovo.eu

Mačičkovo infografika