Projektoví manažéri tvoria základ našej spoločnosti. Od ich schopností a výkonov závisí úspech alebo neúspech realizovaných projektov, a teda aj celej firmy. Dobrých ľudí je málo, a preto stále hľadáme potenciálnych kolegov, ktorí majú predpoklady úspešne zvládať výzvy, ktoré prináša pozícia projektového manažéra v realitnom developmente. 

Projektový manažér musí byť v prvom rade čestný, zodpovedný a dôrazný. Jeho schopnosť samostatne riešiť náročné úlohy a nepredvídané problémy pod tlakom je zásadná a každý uchádzač by sa mal ešte pred zaslaním CV sám zhodnotiť, či v tejto oblasti vyniká alebo nie. Ďalším predpokladom je schopnosť organizovať seba a svojich spolupracovníkov, vrátane viacerých dodávateľov a tiež spôsobilosť riešiť zložité medziľudské situácie a budovať dlhodobé vzťahy. 

Práca projektového manažéra (v skratke) začína po vyhľadaní a zabezpečení vhodnej príležitosti na realizáciu developerského projektu. Nasleduje organizačné zabezpečenie obstarania nehnuteľnosti, výber architekta, projektanta, získanie všetkých potrebných povolení, komunikácia s úradmi a samosprávami, výber a organizácia stavebných firiem a realizácia stavebnej časti projektu. K tomu treba pridať dohľad nad plnením marketingových plánov a plánov predaja, vrátane komunikácie s marketingovou agentúrou a realitnou kanceláriou. Manažér preberá zodpovednosť za plnenie termínov, kvality a rozpočtu v priebehu celého života projektu. Reportuje vedúcemu výroby, ktorý ho riadi a podľa potreby mentoruje.

Táto pozícia je veľmi náročná a nie je vhodná pre osoby, ktoré rozhádže akákoľvek nečakaná situácia. Tiež nie je vhodná pre tých, čo nezvládajú zodpovednosť, tlak a stres. Na druhej strane táto pozícia ponúka veľa slobody, výzvy, osobné naplnenie a nadštandardné finančné ohodnotenie a iné výhody (vynikajúca partia, auto, notebook, mobil, veľkú slobodu – pružný pracovný čas, home office a pod.). Obrovským benefitom (a aj povinnosťou) je sústavné vzdelávanie, ktoré má široký záber a pozostáva zo seminárov, školení, povinnej literatúry, prípadových štúdií a rôznych kurzov.  

Hľadáme manažérov so skúsenosťami ale aj bez nich. Ako vo všetkom, začínajúci manažér bez skúseností môže tento nedostatok nahradiť obrovskou dravosťou a chuťou na sebe pracovať. 

Chystáme nové projekty, ktoré si vyžadujú posilnenie nášho manažérskeho tímu. Ak vás táto práca zaujíma, budeme radi ak nám pošlete vaše CV už teraz (CV pošlite štrukturovaný s fotografiou, motivačný list neposielajte) na mail kariera@buknalaurincik.sk. 

Dlhopis v ľudskej reči

Jednoducho povedané, kto si kúpi dlhopis, má právo na výplatu úrokov a tiež na vyplatenie jeho menovitej hodnoty. Menovitá hodnota je suma, na ktorú dlhopis znie. Vo väčšine prípadov si majiteľ dlhopis za jeho menovitú hodnotu aj kupuje. Úrok je odmena majiteľa dlhopisu za to, že dočasne poskytol emitentovi (emitent je ten, kto dlhopis vydal) dlhopisu peňažné prostriedky. Úrok môže byť dohodnutý rôzne, napríklad ako fixná suma, pohyblivé percento naviazané na určitý ekonomický ukazovateľ (napr. EURIBOR) alebo najčastejšie, ako určité pevné percento vypočítané z menovitej hodnoty dlhopisu.

Zákonná definícia dlhopisu

Dlhopisy upravuje najmä Zákon o cenných papieroch a Zákon o dlhopisoch. Základná definícia znie: Dlhopis je cenný papier, s ktorým je spojené právo majiteľa požadovať splácanie dlžnej čiastky v menovitej hodnote a vyplácanie výnosov z nej k určitému dátumu a povinnosť osoby oprávnenej vydávať dlhopisy (ďalej len „emitent“) tieto záväzky splniť.
Úprava týchto cenných papierov je samozrejme rozsiahlejšia. Existuje množstvo ďalších pravidiel, regulácií a špecialít, ktoré sa týkajú dlhopisov. Podnikateľom, ako aj investorom, ponúkajú veľmi zaujímavé možnosti alokovania a zhodnotenia voľného kapitálu. V tomto blogu sa však venujeme len pohľadu na praktickú podstatu dlhopisu zo strany podnikateľa, respektíve investora.

Emisné podmienky dlhopisu

Ak chcete spoznať parametre dlhopisu, prečítajte si jeho emisné podmienky. Je to dokument, ktorý obsahuje všetky informácie týkajúce sa danej emisie. Emisné podmienky musia obsahovať všetky zákonom uvedené náležitosti, medzi ktoré patria najmä označenie emitenta, objem emisie, menovitá hodnota dlhopisov, ich počet, spôsob výpočtu a čas výplaty úroku, záväzok emitenta splatiť istinu a úrok, termíny splatenia menovitej hodnoty, zabezpečenie investorov a podobne. Emisné podmienky musí schváliť oprávnený orgán emitenta, ktorým môže byť napríklad valné zhromaždenie. Na záver celého procesu sú emisné podmienky registrované Centrálnym depozitárom cenných papierov Slovenskej republiky, ktorý pridelí dlhopisom tzv. ISIN číslo (International Securities Identification Number).

Prečo práve dlhopisy?

Z pohľadu firmy emitujúcej dlhopisy sa môže zdať, že je výhodnejšie využívať bankové úvery. V určitých situáciách je to pravda. Banky, oproti dlhopisom, poskytujú oveľa lacnejší spôsob financovania podnikateľskej činnosti. Vybaviť bankový úver však trvá nejaký čas, a na to niekedy nie je priestor. Keď sa naskytne vhodná príležitosť, treba okamžite konať. A práve financovanie našich projektov cez dlhopisy nám umožňuje skrátiť reakčný čas na minimum, čím môžeme tvoriť výraznú pridanú hodnotu už pri nadobúdaní nehnuteľností. Takže aj vyšší úrok, ktorý platíme investorom našich dlhopisov, je z pohľadu našej spoločnosti ekonomicky opodstatnený. Financovanie podnikov prostredníctvom súkromných emisií dlhopisov je v rozvinutých ekonomikách úplne bežné. A bolo by výrazne častejšie aj u nás, nebyť dlhého obdobia komunizmu, ktoré podstatne pribrzdilo všetky bežné ekonomické nástroje voľného trhu. V poslednom období však badať nárast používania tohto finančného nástroja, a to aj pri malých a stredných podnikoch.

Emisia dlhopisov Bukna Laurinčík 03

Po dvoch úspešných emisiách s označeniami Bukna Laurinčík 01 a 02 sme v máji 2022 uskutočnili našu tretiu emisiu dlhopisov s názvom Bukna Laurinčík 03, ktorú práve púšťame do obehu. V prípade záujmu o bližšie informácie si môžete emisné podmienky vyžiadať cez náš web www.buknalaurincik.sk (sekcia Investor).

Vieš naisto čo máš robiť?

Skúsme si zodpovedať pár otázok. Ako pomôžem epileptikovi pri ťažkom záchvate? Čo mám robiť, ak sa dusí dieťa cudzím predmetom? A čo mám robiť, ak sa dusí dospelý? Pri kardiopulmonálnej resuscitácii, koľkokrát stlačím, koľkokrát vdýchnem? A ako je to s počtami stlačení a vdychov pri malých deťoch alebo pubertiakoch? Môžem im poškodiť pri umelom dýchaní pľúca? Mám dávať nevládnemu motocyklistovi po nehode dole prilbu? Kedy nie, kedy áno a ako? Čo robiť so zlomeninou, čo s otvorenou zlomeninou a čo s rôznymi typmi krvácania alebo po uštipnutí hadom? Otázok je habadej, ale správnych odpovedí býva v ťažkých situáciách málo.   

Zlyhať môžeš, ale prípravu nepodceň

Skôr či neskôr budeme prítomní pri kolapse alebo úraze človeka. Ak sa tak stane, je pravdepodobné, že to bude náš blízky, vlastné dieťa, rodič, kolega alebo kamarát. Budeme bez odbornej pomoci, situácia si vyžiada poskytnutie prvej pomoci a my si nedáme rady. Zlyhať samozrejme môžeme. Či už v dôsledku šoku alebo situácia bude naozaj objektívne zložitá. Aký to však bude pocit, ak naša neschopnosť poskytnúť prvú pomoc dôsledkom toho, že sme všetky kurzy prvej pomoci odflákli, oklamali alebo prespali? 

Povrchný prístup k prvej pomoci

Stretli ste sa s povrchným školením prvej pomoci, s fiktívnymi prezenčkami a s občasným “tu mi to len podpíš a bež”? Prečo tak zásadnej veci venujeme tak málo a niekedy vyslovene podvádzame? Ozaj, koho v konečnom dôsledku podvedieme? Nechceme moralizovať, nám sa oči otvorili až potom, ako sa nás školiteľ opýtal, čo budeme robiť, ak sa nám bude dieťa dusiť kockou z lega? Správnu odpoveď sme nevedeli, a tak školiteľ poznamenal, či nám nevadí, že sa môže zadusiť. 

Kolega zachránil človeka

Náš kolega už zachránil človeka. Podal mu kardiopulmonálnu resuscitáciu, zlomil mu pri tom síce rebro (je to bežné), ale dotyčný prežil a uzdravil sa. Bola to časť náplne jeho práce v bývalej firme a zvládol ju perfektne, a to aj vďaka kvalitným systémom jeho zamestnávateľa, ktorý ho na takúto situáciu perfektne pripravil. Aj toto je obrovská inšpirácia pre našu firmu. Daňové poučky síce hovoria, že cieľom podnikania je dosahovať zisk, ale my sme presvedčení, že cieľom podnikania je vytváranie hodnôt, s čím zisk súvisí až následne. Hodnoty ako život alebo zdravie sú jedny z najdôležitejších. Čo môže byť lepšie, ak sa v rámci pracovnej doby naučíme zachrániť život alebo zdravie našich blízkych. 

Užitočná tradícia a vynikajúca zábava

Stáva sa tradíciou, že našu gulášovku, ale aj iné firemné akcie využívame na to, aby sme sa poctivo zdokonalili v praktickom poskytovaní prvej pomoci alebo si osvojili iné zručnosti. Prečo z takýchto dní, okrem dobrej zábavy, systémovo neťažiť aj niečo naozaj dôležité? Ani tento rok to nebolo inak. Mimoriadne šikovní mladí ľudia z OZ Oravská pomoc nás opätovne riadne prevetrali a preškolili, za čo im úprimne ďakujeme. Prvú pomoc si počas roka zopakujeme teoreticky minimálne ešte raz a o rok, na guláši, nás čaká opäť praktický dril. Inak – guláš a partia na ňom, aj tento rok na jednotku 🙂  

Prokrastinácia

Každý z nás sa potýka s prokrastináciou. Známe stavy, keď odkladáme povinnosť, až nám je z toho tak zle, že v záujme zachovania duševného zdravia túto úlohu splníme. Pokiaľ ide o povinnosť, je veľká pravdepodobnosť, že nám ju niekto alebo niečo pripomína. Buď úrad, kolega, zákazník, manželka alebo smrad smetného koša. Vonkajšie činitele nás teda nútia tento záväzok splniť. Je už len na našej vôli a disciplíne, ako sa s prokrastináciou popasujeme.

Priority to nie sú

Problém nastáva, keď nám bytostne dôležitú vec žiadny vonkajší činiteľ nepripomenie. Mali by sme teda rozlišovať medzi prokrastináciou a tým, keď nám niečo dôležité uniká bez toho, aby sme si to vôbec uvedomili. Treba zvýrazniť, že tu nejde o zlé nastavenie priorít, lebo ak je reč o prioritách, musí existovať viacero možností, z ktorých si vyberáme. A keďže si vyberáme, musíme si tieto možnosti aj uvedomovať.

Skutočná slepota

Hovorme radšej o slepote. Slepotou v tejto súvislosti nazvime stav, kedy je potrebné niečo mimoriadne zásadné vykonať, a my si to vôbec neuvedomujeme, hoci neskôr, zo spätného pohľadu, sa to javí ako očividne jasná vec. Táto slepota je zákerná, nebezpečná a môže za mnoho trápení a nevyužitých príležitostí. Pritom nejde o prejav lenivosti alebo neschopnosti. Slepota je rafinovaný klam, ktorý pramení pravdepodobne z našich stereotypov, vrodených alebo získaných predstáv o svete a o modeloch jeho fungovania. Niektoré z našich podvedomých automatických vzorcov správania a rozhodovania sú tak silné, že sa im len ťažko ubránime. Je tak najmä vo vypätých situáciách, kde hrá svoju rolu stres, strach alebo iné emócie.

Tri kroky

Ako jasne vidieť dôležité veci, ktoré nám tak nepochopiteľne unikajú, ako sa vysporiadať so slepotou? S veľkou pokorou si dovolím tvrdiť, že prvým krokom je vôbec pripustiť si, že slepotu naozaj mávame, a to aj tam, kde by sme ju nečakali. Druhým krokom je nastavenie systému, ktorý nám existenciu slepoty pripomenie. My vo firme si ju napríklad prostredníctvom checklistov pripomíname minimálne raz do týždňa. Tretím krokom je vytvorenie kultúry otvorenej spätnej väzby medzi kolegami, ktorá sa prejavuje vo vzájomnom konštruktívnom spochybňovaní rôznych návrhov, stratégií alebo rozhodnutí.

Porady nie sú na to, aby sme hľadali kompromis alebo politicky korektné stanovisko, s ktorým je každý ako tak v pohode. Porady sú na to, aby sme si trénovali naše mozgy, vyzývali navzájom jeden druhého, testovali našu argumentáciu a postoje. Jednoducho, aby sme čo najlepšie preverili naše nápady, plány, postupy a riešenia. A to ešte pred tým, ako ich otestuje realita, ktorá často ako jediná odhalí predchádzajúcu slepotu. V ideálnom svete by to fungovalo tak, že aj úplný nováčik bez zaváhania povie šéfovi, že niečo robí zle, šéf sa neurazí, zamyslí sa nad kritikou a ocení otvorenosť mladého kolegu.

Moje chyby lepšie zbadáš ty

Možno sa zhodneme na tom, že pozorovanie a hodnotenie chýb druhých nám ide lepšie, ako pozorovanie a hodnotenie chýb vlastných. Využívajme tento zaujímavý talent na to, aby sme sa zlepšovali navzájom a aby sme tiež zlepšovali výkonnosť našich organizácií. Slušne, s dobrým úmyslom, si musíme vedieť vzájomne “naložiť“, čo sa do nás zmestí. A bez urážania, s vďakou, musíme konštruktívnu kritiku prijímať. Na lepší spôsob, ako na “slepotu”, sme ešte neprišli. Ktohovie, možno máme riešenie priamo pod nosom, len ho nevidíme.