Juraj Bukna a Ján Laurinčík sa rozprávali s Forbes

Juraj Bukna a Ján Laurinčík sa rozprávali s Forbes

Juraj Bukna a Ján Laurinčík sa rozprávali s Forbes. Nech sa páči, článok z časopisu Forbes je nižšie.

V našich projektoch spájame emócie a ekonomicky dobré rozhodnutia

Vdychujú život nevyužitým budovám a nezabúdajú na udržateľnosť. Developerská spoločnosť Bukna & Laurinčík disponuje v rámci svojho portfólia projektmi, ktoré sú zaujímavé nielen architektúrou, ale aj históriou a ideou. O svojich aktuálnych plánoch hovoria majitelia Juraj Bukna a Ján Laurinčík.

Ako a kedy vznikla developerská spoločnosť Bukna & Laurinčík?

J. B.: V roku 2017 som sa spojil s mojím partnerom Jánom. Ešte ako makléri sme predávali niečo, čo nám developer alebo vlastník dal, no chceli sme viac vyhovieť klientovi a vytvárať projekty podľa jeho predstáv. Pozeráme sa na to, čo klient chce, a keďže to už máme v moci, vieme to ovplyvniť.

Zdroj foto: Bukna & Laurinčík 

Čomu sa v súčasnosti primárne venujete?

J. L.: Máme apartmány v Bešeňovej, ktoré sú postavené a skolaudované. Do tohto projektu sme išli práve kvôli lokalite, ktorá je turisticky vyhľadávaná. Čo sa týka Zelenej lipy v Dolnom Kubíne, rekonštruujeme bývalý hotel a prerábame ho na byty. Tento projekt je zaujímavý po architektonickej stránke. Nesmieme zabudnúť ani na projekt Lebenski. To sú tri aktuálne projekty, ktoré sú živé.

Zdroj foto: Marek Mucha 

Čím je spomínaný Lebenski podľa vás špecifický?

J. B.: V prvom rade to je poloha. V Tatrách sa veľmi ťažko stavia, je tam málo nehnuteľností a obrovský dopyt. Každý, kto chce vytvoriť niečo nové, má veľmi zložitý povoľovací proces. Lebenski  sa nachádza v časti Horný Smokovec. Je to samostatne stojaci objekt, poskytuje potrebné súkromie, disponuje krásnymi výhľadmi a je blízko centra Starého Smokovca. Navrhovali ho architekti, ktorí dostali Cenu Dušana Jurkoviča aj ocenenie CE ZA AR. Použité sú vysokohorské materiály, ako je titánzinková strecha, alebo pôvodný obklad žula. Ako výhodu vnímame blízkosť zastávky električky, ktorá je vzdialená do sto metrov.

V čase, keď väčšina developerov stavia vlastné stavby, ste sa vy rozhodli tým starším vdýchnuť nový život. Čo vás k tomu motivuje?

J. B.: Staviame aj na zelenej lúke, no najväčšou výzvou je prinavrátenie života zdanlivo „odpísaným“ stavbám. Ak v Tatrách prerábate existujúci objekt, je to oveľa priechodnejšie pre spoločnosť, pretože nezaberáte nové zelené plochy a naša uhlíková stopa je tak výrazne nižšia. Objekt kompletne obnovíme a bude slúžiť ešte dlhé desiatky rokov. Druhá vec je tá, že keď takémuto nevyužívanému objektu dáte novú myšlienku, je to ekonomicky zaujímavé. Starý majiteľ sa zbaví nehnuteľnosti a my dokážeme nájsť nový účel využitia, ktorý naši klienti oceňujú.

Ak v Tatrách prerábate existujúci objekt, je to oveľa priechodnejšie pre spoločnosť, pretože nezaberáte zelené plochy a uhlíková stopa tam už raz vytvorená bola. Objekt obnovíte a môže slúžiť ešte dlhé desiatky rokov.

J. L.: Má to svoje výhody aj nevýhody. Staré stavby majú svoje prekvapenia. V Lebenskom je celé spodné podlažie prerobené na nové apartmány. Kedysi tam boli pivnice a nevyužité priestory, avšak vznikli z toho najzaujímavejšie apartmány s predzáhradkami. To sú riešenia, ktoré nás najviac bavia. Chodíme po svete, aby sme sa inšpirovali a aplikovali to u nás.

Ako sa projekt Lebenski stavia k témam ekológie a udržiavania zelene?

J. B.: Určite je najdôležitejšie zachovanie objektu. Nájdete tam kameň, ktorý je architektonickým pôvodným prvokom a recykloval sa. Zachytávame tiež dažďovú vodu a sadíme stromy nielen u nás, ale po celých Tatrách. Pôvodný objekt mal veľmi málo parkovacích miest, my sme ich viac než zdvojnásobili, avšak koeficient zelene sme udržali rovnaký, a to vďaka mlatovým a zeleným parkovacím plochám. Máme tam aj dve nabíjacie miesta pre elektromobily.

Prečo by ste sa práve vy rozhodli pre kúpu nehnuteľnosti vo Vysokých Tatrách?

J. B.: Príležitosti vyhľadávame hlavne v krajských mestách alebo v turisticky atraktívnych lokalitách. Práve Starý Smokovec, Tatranská Lomnica a Štrbské Pleso sú top lokality aj v samotných Tatrách. Dopyt tam nebude uspokojovaný ani do budúcna, takže hodnota nehnuteľností bude len rásť. Na jednej strane tam máme emočnú vec, na druhej strane je to ekonomicky dobré rozhodnutie.

J. L.: V porovnaní s Bratislavou neviete v Tatrách dopyt uspokojiť hromadnou zástavbou. Obmedzené možnosti kúpiť v Tatrách nehnuteľnosť vytvárajú obrovský dopyt z ekonomicky silných častí Slovenska, Čiech a Poľska. Apartmán vie prinášať silnú emóciu, najmä ak tam chodíme s rodinou a priateľmi. Na druhej strane ho vieme prenajímať, keď tam majiteľ nie je, a jeho hodnota bude stúpať, keďže dopyt bude prevyšovať ponuku.

Čo môžeme od spoločnosti Bukna & Laurinčík očakávať v budúcnosti? 

J. B.: Chceme sa držať rezidencie a ostať v tomto segmente. Určite sa budeme snažiť narásť a stále na sebe pracujeme. Zručnosť, ktorú získavame, chceme využiť pri ďalších projektoch, po ktorých sa stále obzeráme, rovnako však aj po equity partneroch, ktorí by nám pomohli realizovať väčšie projekty. Chceme sa presadiť aj v Bratislave.

Tento obsah vznikol v spolupráci s klientom.

Zdroj: www.forbes.sk

O našom projekte Lebenski napísali v ASB

Sme veľmi potešení, že náš krásny projekt v Tatrách si všimol aj odborný portál ASB. O našom projekte Lebenski napísali tento článok.

Developerská firma z Oravy Bukna & Laurinčík má vo svojom portfóliu už viacero stavieb, ktoré súvisia s cestovným ruchom.

Ich portfólio zahŕňa Apartmánový dom Borovica, Apartmány Bešeňová, v roku 2022 skolaudované Apartmány Hillside na Kubínskej holi a pomyselnou čerešničkou na torte a vlajkovou loďou je výstavba Apartmánového domu Lebenski v tatranskom Hornom Smokovci. Výstavba sa začala v januári tohto roka, vo februári pokračovala búracími prácami a v súčasnosti prebiehajú hrubé murárske práce a príprava na montáž nového krovu.

Na jej mieste v lokalite Pekná vyhliadka, v katastri Starého Smokovca, stála v minulosti zotavovňa Nový život, ktorá bola neskôr známa pod názvom hotel Panda. Prípravy na projekt objektu s prízemím, s troma nadzemnými podlažiami, 33 apartmánmi a 6 mezonetmi sa začali v roku 2020. Za rok a pol si investor zabezpečil povolenia a výberu generálneho dodávateľa venoval pol roka. Vyhľadanie konkrétneho pozemku trvalo oveľa dlhšie.

Architekti zachovali hodnotné prírodné materiály

Autorom architektúry je košický ateliér Atrium architekti, ktorý v roku 2017 získal Cenu Dušana Jurkoviča za Mlyn Humenné. V roku 2022 vyhral súťaž na štvoricu 100-metrových veží v centre Popradu – Poprad Popart, tento rok sa stal víťazom súťaže na Seniorský dom v Bratislave a na svojom konte má ďalšie úspechy.

Apartmánový dom vznikol pod vedením architekta Michala Buráka. Sústredili sa na zachovanie výrazu a charakteru pôvodnej budovy, na hodnotné prírodné materiály pre súčasnosť ako masívny žulový obkladový kameň, v náznakoch na geometriu a výšku strechy.

Na otázku, ako pristupovali k tvorbe objektu, odpovedal, že zvolili cestu postupného odkrývania všetkých nánosov, ktoré čas priniesol. „Osekali sme na kosť, čo nebolo potrebné, zachovali sme hodnotné momenty a vniesli do konceptu požiadavky klienta na nové využitie objektu,“ uviedol architekt Michal Burák. V náznakoch boli pre nich inšpiráciou historické, vysokohorské hotelové komplexy zo sveta.

„Súťaž v pravom slova zmysle sme nerobili. Dlhodobo sledujeme prácu špičkových architektonických ateliérov. Keď sa nám práca niektorého dlhodobo pozdáva, oslovíme ho,“ povedal pre ASB člen vedenia firmy Juraj Bukna. Impulzom výstavby bolo samotné prostredie Tatier, pretože túžili robiť projekt práve na takomto unikátnom mieste.

Cieľom je aktívny oddych vo vysokohorskom prostredí

Záujem o dovolenku vo Vysokých Tatrách je trvalý zo strany domácich aj zahraničných klientov. Ponuka v slovenských veľhorách je a bude, pre objektívne limity prostredia, vždy obmedzená. „Dopyt je pritom tvorený tou najsolventnejšou klientelou z celého Slovenska vrátane Bratislavy. Sekundárne dopyt plynie aj z Čiech alebo iných krajín. Projekt Lebenski je určený pre náročnú klientelu,“ povedal otvorene Juraj Bukna.

Cieľovou skupinou sú podnikatelia, manažéri, lekári, ktorí chcú kvalitnú nehnuteľnosť na jedinečnom mieste. Projekt čerpá aj z blízkosti k Tatranskej elektrickej železnici, ktorou sa dá dopravovať po veľkohorách a k Ceste slobody. Cieľom je užiť si hory pešo, na bicykli či verejnou dopravou, nie autom.

Rozloha apartmánov sa pohybuje od cca 43 m2 do takmer 150 m2 a ceny zodpovedajú lokalite aj materiálu. Pohybujú sa od približne 300-tisíc do 800-tisíc eur, aktuálne je predaná asi polovica apartmánov.

Náklady na stavbu ovplyvnil aj skokový rast cien

Tomu bude zodpovedať kvalita materiálov, bude použitá napríklad titanzinková strešná krytina, polyuretánové liate podlahy alebo drevohliníkové okná. V mezonetových apartmánoch budú drevené obklady stropu a v kúpeľni voľne stojace vane z liateho mramoru.

Niektoré apartmány majú aj vlastnú saunu. Náklady na projekt Bukna nekonkretizoval, prezradil však, že sú vysoké. Ovplyvnil ich skokový rast cien stavebných materiálov aj snaha použiť špičkové materiály.

V súvislosti so štandardnými nákladmi na apartmán uviedol, že budú zodpovedať nákladom na obdobne veľký a kvalitne postavený apartmán alebo byt v inej horskej lokalite.

„Mierne vyššia bude časť nákladov na prevádzkovú údržbu spoločných priestorov a okolia apartmánového domu.“ Uviedol s tým, že investorovi záleží na tom, aby stavba a jej okolie vyzerali výborne aj po dlhých rokoch používania.

Apartmánový dom Lebenski, Horný Smokovec

  • Investor: Bukna & Laurinčík
  • Architekt: Atrium architekti pod vedením Ing. Arch. Michala Buráka
  • Počet apartmánov: 33
  • Počet mezonetov: 6
  • Počet štúdií: 1
  • Počet parkovacích miest: 40 ( z toho 2 nabíjačky pre elektromobily)
  • Zhotoviteľ: RBR ing (Žilina)
  • Realizácia: 1.Q 2023 – 3.Q 2024
Zdroj: www.asb.sk

Projektový manažér

Projektoví manažéri tvoria základ našej spoločnosti. Od ich schopností a výkonov závisí úspech alebo neúspech realizovaných projektov, a teda aj celej firmy. Dobrých ľudí je málo, a preto stále hľadáme potenciálnych kolegov, ktorí majú predpoklady úspešne zvládať výzvy, ktoré prináša pozícia projektového manažéra v realitnom developmente. 

Projektový manažér musí byť v prvom rade čestný, zodpovedný a dôrazný. Jeho schopnosť samostatne riešiť náročné úlohy a nepredvídané problémy pod tlakom je zásadná a každý uchádzač by sa mal ešte pred zaslaním CV sám zhodnotiť, či v tejto oblasti vyniká alebo nie. Ďalším predpokladom je schopnosť organizovať seba a svojich spolupracovníkov, vrátane viacerých dodávateľov a tiež spôsobilosť riešiť zložité medziľudské situácie a budovať dlhodobé vzťahy. 

Práca projektového manažéra (v skratke) začína po vyhľadaní a zabezpečení vhodnej príležitosti na realizáciu developerského projektu. Nasleduje organizačné zabezpečenie obstarania nehnuteľnosti, výber architekta, projektanta, získanie všetkých potrebných povolení, komunikácia s úradmi a samosprávami, výber a organizácia stavebných firiem a realizácia stavebnej časti projektu. K tomu treba pridať dohľad nad plnením marketingových plánov a plánov predaja, vrátane komunikácie s marketingovou agentúrou a realitnou kanceláriou. Manažér preberá zodpovednosť za plnenie termínov, kvality a rozpočtu v priebehu celého života projektu. Reportuje vedúcemu výroby, ktorý ho riadi a podľa potreby mentoruje.

Táto pozícia je veľmi náročná a nie je vhodná pre osoby, ktoré rozhádže akákoľvek nečakaná situácia. Tiež nie je vhodná pre tých, čo nezvládajú zodpovednosť, tlak a stres. Na druhej strane táto pozícia ponúka veľa slobody, výzvy, osobné naplnenie a nadštandardné finančné ohodnotenie a iné výhody (vynikajúca partia, auto, notebook, mobil, veľkú slobodu – pružný pracovný čas, home office a pod.). Obrovským benefitom (a aj povinnosťou) je sústavné vzdelávanie, ktoré má široký záber a pozostáva zo seminárov, školení, povinnej literatúry, prípadových štúdií a rôznych kurzov.  

Hľadáme manažérov so skúsenosťami ale aj bez nich. Ako vo všetkom, začínajúci manažér bez skúseností môže tento nedostatok nahradiť obrovskou dravosťou a chuťou na sebe pracovať. 

Chystáme nové projekty, ktoré si vyžadujú posilnenie nášho manažérskeho tímu. Ak vás táto práca zaujíma, budeme radi ak nám pošlete vaše CV už teraz (CV pošlite štrukturovaný s fotografiou, motivačný list neposielajte) na mail kariera@buknalaurincik.sk

Pošlite nám životopis

    Rozhovor s našimi partnermi pre Forbes

    Časopis Forbes vyspovedal našich partnerov Juraja Buknu a Jána Laurinčíka. Článok časopisu Forbes si môžete prečítať nižšie:

    Keď nemáš peniaze, pomôže nápad. Ako sa oravskí developeri presadili v realitnom biznise

    Spoznali sa ako realitní makléri na rodnej Orave. Keď zistili, že nehnuteľnosti v ponuke zväčša nie sú pekné ani funkčné, rozhodli sa dieru na trhu využiť a založili developerskú spoločnosť. A hoci v tomto nákladnom biznise začínali bez pomoci bánk, aktuálne patrí značka Bukna a Laurinčík medzi najväčších developerov na severnom Slovensku.

    Doba po páde režimu architektúre na Slovensku veľmi nepriala. Ľudia chceli bývať čo najrýchlejšie vo veľkom, krásnom a modernom. Alebo aspoň v lepšom ako susedia. Vkus stavbárov často ustúpil finančným limitom, módnym trendom či čisto inžinierskemu pohľadu na stavbu.

    Bez vkusu

    Výsledok je doposiaľ vidieť v rôznych kútoch Slovenska – divoké kombinácie cukríkových farieb, betónu a nablýskaných zábradlí, nefunkčné okná zvláštnych tvarov či rokokové balustrády na balkónoch a terasách rodinných domov. Tu padla fasáda za obeť výpredaju v miestnych stavebninách, tam architektúra doplatila na projektanta v rodine, ktorý „nám urobí návrh lacnejšie“.

     

    Juraj Bukna (vľavo) a Ján Laurinčík vybudovali na Orave developerskú spoločnosť. Foto: archív BL s.r.o.

    Pri predaji nehnuteľností to pravidelne cítili aj dolnokubínski realitní makléri Juraj Bukna a Ján Laurinčík. Hoci jeden pracoval ako koncipient v advokátskej kancelárii a druhý vyštudoval verejnú správu, najviac ich bavil realitný biznis, pri ktorom sa obaja spoznali.

    Byty a domy, ktoré predávali, však mali často kopec múch. „Stavali sa hrozné veci a nedalo sa to predávať,“ spomína na začiatok milénia Bukna.

    Dôvodom podľa neho mohlo byť aj to, že veľkí developeri na Oravu neprišli, pretože to pre nich nebolo ekonomicky zaujímavé. Mnohých bytových projektov v regióne sa potom zhostili stavbárske firmy.

    „Tie sa síce skvele vyznali v remesle, ale málo sa zamýšľali nad niečím takým ako je architektúra, zákazník a jeho potreby, umiestnenie stavby v krajine či verejný priestor,“ hovorí Bukna.

    Byty mali často výmery, ktoré si začínajúce rodiny nemohli dovoliť, v domoch bol zlý mix bytových a nebytových priestorov, architektonicky boli škaredé. „Opakovane sme sa snažili firmy presvedčiť, aby stavali inak, až sme sa napokon rozhodli, že to skúsime sami,“ vysvetľuje Bukna.

    Chýbajú prostriedky, pomôže nápad

    Náklady na výstavbu nehnuteľností sa začínajú na desiatkach či skôr stovkách tisíc eur, takže pre začínajúcich hráčov nie je developing jednoduchý segment biznisu. „Banky nám nechceli požičať, lebo sme boli mladí a nemali sme v tomto biznise žiadnu históriu,“ hovorí Juraj Bukna.

    V začiatkoch teda pomohla rodina a priatelia, ktorí k úsporám začínajúcich developerov pridali na rozbeh vlastné prostriedky.

    Napriek tomu museli nájsť cestu, ako sa v tomto vysokonákladovom biznise presadiť bez väčšieho kapitálu. Pomohlo poznanie prostredia, ktoré mali „obehané“ za roky maklérčenia.

    „Pre nedostatok peňazí sme museli pohnúť hlavou. Zamerali sme sa na staré nehnuteľnosti, ktorým bolo možné vďaka dobrému nápadu rýchlo vdýchnuť nový život aj s nízkymi nákladmi,“ vysvetľuje Bukna.

    Takou nehnuteľnosťou bola napríklad chátrajúca budova starej policajnej stanice na dolnokubínskom Brezovci. Štát sa snažil budovu opakovane predať v dražbe, no neúspešne. Územný plán totiž nepripúšťal využiť budovu na výstavbu bytov a nikto o ňu nemal záujem.

    Blízkosť nemocnice priviedla Buknu s Laurinčíkom k nápadu pretvoriť policajnú stanicu na ambulancie pre súkromných lekárov. „Obvolali sme lekárov z nemocnice aj širšieho okolia a zistili sme, že sú nám dokonca ochotní zaplatiť veľkú časť ceny dopredu,“ spomína Bukna.

    Developeri kúpili objekt za vynikajúcu cenu 60-tisíc eur, za pár mesiacov ho zrekonštruovali, pristavili garáže a výhodne predali všetky priestory.

     

    Prvý projekt premenil chátrajúcu policajnú stanicu v Dolnom Kubíne na súkromné ambulancie pre lekárov. Foto: archív BL

    „To, že nám lekári verili a zaplatili vopred, bola pre naše začiatky nielen veľká ekonomická vzpruha, ale aj povzbudenie, že ideme dobrým smerom, že to dokážeme,“ hovorí Bukna.

    Druhý život budov

    Úspech partnerov povzbudil. Namiesto atraktívnych lokalít na zelenej lúke začali hľadať ďalšie problémové nehnuteľnosti a vlastníkov, ktorým ostal v rukách realitný Čierny Peter.

    Nehnuteľností „v strese“ alebo vlastníkov „pod tlakom“ nie je podľa Buknu na Slovensku málo. Punc realít ako uchovávateľa hodnoty či zhodnotenia má na Slovensku medzi ľuďmi veľkú tradíciu.

    Mnohí podnikatelia pretavili zarobené peniaze do nehnuteľností v centre mesta či skladov na periférii v presvedčení, že v prípade nehnuteľnosti nemôžu šliapnuť vedľa. Až potom začali zisťovať nuansy pravidiel územného plánu, starostlivosti o pamiatky či špecifiká miestneho trhu.

    „Je sexi povedať – kúpil som budovu v centre mesta. Ale málokedy si kupujúci urobia prehľad, koľko ich vyjde rekonštrukcia, majú premrštené predstavy o cenách nájmu kancelárskych priestorov, zisťujú, že vložené náklady sa im vrátia až po mnohých rokoch a podobne.“

     

    Projekt apartmánových domov Hillside na Kubínskej holi. Foto: archív BL

    Príklad? Jeden nemenovaný slovenský podnikateľ z oblasti stavebníctva. Časť výnosov z podnikania pretavil do hotela v kúpeľnom mestečku. Po čase zistil, že okolité penzióny vyplácajú svojich pracovníkov načierno a keďže chce podnikať poctivo, nedokáže im konkurovať cenou. Zúfalý sa napokon rozhodol z biznisu vycúvať a hotel predal na splátky Buknovi a Laurinčíkovi.

    „Vymysleli sme, že z toho urobíme apartmánový dom, pustili sme sa do práce a o osem mesiacov sme z projektu exitovali so ziskom predajom všetkých apartmánov, pričom nám ešte zostal pozemok,“ hovorí oravský developer.

    Nehnuteľnosti v strese

    Revitalizácia starej nehnuteľnosti sa im oplatila aj pri ďalšom projekte. Bytový dom v peknej lokalite na hraniciach Martina a Vrútok získal v reštitúcii lekár pôsobiaci už dlhé roky v Bratislave. No získal ho aj s nájomníkmi, ktorí dom „vybývali“.

    Budova vyzerala strašidelne a mala v okolí takú zlú povesť, že po zotmení ju ľudia radšej obchádzali po druhej strane ulice. „Po rokoch snaženia sa vlastníkovi podarilo nájomníkov presťahovať do inej lokality a hľadal niekoho, kto by zdevastovaný dom kúpil,“ hovorí Bukna.

    „Vybývaný“ bytový dom vo Vrútkach získal novú podobu a prestal strašiť okolie. Foto: BL

    Dvojica z Oravy zacítila ďalšiu príležitosť, ako rýchlo a bez veľkých nákladov priniesť na trh pekné a funkčné byty. Dom očistili až na tehlu, v podkroví pridali pár bytov a celý projekt podriadili myšlienke ideálneho bývania pre rodiny s deťmi.

    Veľký pozemok vo vnútrobloku premenili na park s ihriskom a súkromné parkovacie miesta pre vlastníkov bytov. Územný plán ostal zachovaný, byty sa rozchytali ako teplé rožky.

    Prestup do developerskej ligy

    Po druhom úspešnom projekte sa dvojica rozhodla opustiť istotu doterajších zamestnaní a naplno sa pustiť do práce, ktorá ich baví najviac. „Aktuálne máme na konte už 11 projektov a stále nás to veľmi baví,“ hovorí Bukna.

    A hoci spočiatku išlo len o malé projekty, banky začali developerom dôverovať a podnikatelia sa presunuli k ambicióznejším zámerom. Výstavba apartmánových domov Hillside v lyžiarskom stredisku Kubínska hoľa im vyniesla tento rok takmer šesť miliónov eur, apartmány v Bešeňovej ďalších tri a pol milióna eur.

    Značka Bukna a Laurinčík sa tým zaradila medzi najväčších developerov na severnom Slovensku.

     

    Vizualizácia novej podoby chátrajúceho hotela Panda vo Vysokých Tatrách. Foto: archív BL

    S väčšími projektmi však prišli aj väčšie problémy. Pri výstavbe v blízkosti prírodných rezervácií sa ozvali ochranári, miestni obyvatelia rozbehli petície.

    „Rešpektujeme okolie a ľudí, ktorých sa dotýka naša činnosť a máme zásadu, že všetkým dopredu vysvetľujeme, čo, prečo a ako ideme robiť a počúvame ľudí, čo chcú a čo nechcú oni. Ak sme však v súlade s územným plánom, ideme si za svojím. Zatiaľ to funguje a ľudia otvorenú komunikáciu oceňujú,“ uzatvára Bukna.

    Zdroj: www.forbes.sk

    Dlhopis v ľudskej reči

    Dlhopis v ľudskej reči

    Jednoducho povedané, kto si kúpi dlhopis, má právo na výplatu úrokov a tiež na vyplatenie jeho menovitej hodnoty. Menovitá hodnota je suma, na ktorú dlhopis znie. Vo väčšine prípadov si majiteľ dlhopis za jeho menovitú hodnotu aj kupuje. Úrok je odmena majiteľa dlhopisu za to, že dočasne poskytol emitentovi (emitent je ten, kto dlhopis vydal) dlhopisu peňažné prostriedky. Úrok môže byť dohodnutý rôzne, napríklad ako fixná suma, pohyblivé percento naviazané na určitý ekonomický ukazovateľ (napr. EURIBOR) alebo najčastejšie, ako určité pevné percento vypočítané z menovitej hodnoty dlhopisu.

    Zákonná definícia dlhopisu

    Dlhopisy upravuje najmä Zákon o cenných papieroch a Zákon o dlhopisoch. Základná definícia znie: Dlhopis je cenný papier, s ktorým je spojené právo majiteľa požadovať splácanie dlžnej čiastky v menovitej hodnote a vyplácanie výnosov z nej k určitému dátumu a povinnosť osoby oprávnenej vydávať dlhopisy (ďalej len „emitent“) tieto záväzky splniť.
    Úprava týchto cenných papierov je samozrejme rozsiahlejšia. Existuje množstvo ďalších pravidiel, regulácií a špecialít, ktoré sa týkajú dlhopisov. Podnikateľom, ako aj investorom, ponúkajú veľmi zaujímavé možnosti alokovania a zhodnotenia voľného kapitálu. V tomto blogu sa však venujeme len pohľadu na praktickú podstatu dlhopisu zo strany podnikateľa, respektíve investora.

    Emisné podmienky dlhopisu

    Ak chcete spoznať parametre dlhopisu, prečítajte si jeho emisné podmienky. Je to dokument, ktorý obsahuje všetky informácie týkajúce sa danej emisie. Emisné podmienky musia obsahovať všetky zákonom uvedené náležitosti, medzi ktoré patria najmä označenie emitenta, objem emisie, menovitá hodnota dlhopisov, ich počet, spôsob výpočtu a čas výplaty úroku, záväzok emitenta splatiť istinu a úrok, termíny splatenia menovitej hodnoty, zabezpečenie investorov a podobne. Emisné podmienky musí schváliť oprávnený orgán emitenta, ktorým môže byť napríklad valné zhromaždenie. Na záver celého procesu sú emisné podmienky registrované Centrálnym depozitárom cenných papierov Slovenskej republiky, ktorý pridelí dlhopisom tzv. ISIN číslo (International Securities Identification Number).

    Prečo práve dlhopisy?

    Z pohľadu firmy emitujúcej dlhopisy sa môže zdať, že je výhodnejšie využívať bankové úvery. V určitých situáciách je to pravda. Banky, oproti dlhopisom, poskytujú oveľa lacnejší spôsob financovania podnikateľskej činnosti. Vybaviť bankový úver však trvá nejaký čas, a na to niekedy nie je priestor. Keď sa naskytne vhodná príležitosť, treba okamžite konať. A práve financovanie našich projektov cez dlhopisy nám umožňuje skrátiť reakčný čas na minimum, čím môžeme tvoriť výraznú pridanú hodnotu už pri nadobúdaní nehnuteľností. Takže aj vyšší úrok, ktorý platíme investorom našich dlhopisov, je z pohľadu našej spoločnosti ekonomicky opodstatnený. Financovanie podnikov prostredníctvom súkromných emisií dlhopisov je v rozvinutých ekonomikách úplne bežné. A bolo by výrazne častejšie aj u nás, nebyť dlhého obdobia komunizmu, ktoré podstatne pribrzdilo všetky bežné ekonomické nástroje voľného trhu. V poslednom období však badať nárast používania tohto finančného nástroja, a to aj pri malých a stredných podnikoch.

    Emisia dlhopisov Bukna Laurinčík 03

    Po dvoch úspešných emisiách s označeniami Bukna Laurinčík 01 a 02 sme v máji 2022 uskutočnili našu tretiu emisiu dlhopisov s názvom Bukna Laurinčík 03, ktorú práve púšťame do obehu. V prípade záujmu o bližšie informácie si môžete emisné podmienky vyžiadať cez náš web www.buknalaurincik.sk (sekcia Investor).

    Máte záujem o viac informácií?

    Ak máte záujem o aktuálne informácie o možnostiach investície do projektov našej spoločnosti, vypíšte prosím žiadosť tu:

      Prvú pomoc berieme vážne!

      Vieš naisto čo máš robiť?

      Skúsme si zodpovedať pár otázok. Ako pomôžem epileptikovi pri ťažkom záchvate? Čo mám robiť, ak sa dusí dieťa cudzím predmetom? A čo mám robiť, ak sa dusí dospelý? Pri kardiopulmonálnej resuscitácii, koľkokrát stlačím, koľkokrát vdýchnem? A ako je to s počtami stlačení a vdychov pri malých deťoch alebo pubertiakoch? Môžem im poškodiť pri umelom dýchaní pľúca? Mám dávať nevládnemu motocyklistovi po nehode dole prilbu? Kedy nie, kedy áno a ako? Čo robiť so zlomeninou, čo s otvorenou zlomeninou a čo s rôznymi typmi krvácania alebo po uštipnutí hadom? Otázok je habadej, ale správnych odpovedí býva v ťažkých situáciách málo.   

      Zlyhať môžeš, ale prípravu nepodceň

      Skôr či neskôr budeme prítomní pri kolapse alebo úraze človeka. Ak sa tak stane, je pravdepodobné, že to bude náš blízky, vlastné dieťa, rodič, kolega alebo kamarát. Budeme bez odbornej pomoci, situácia si vyžiada poskytnutie prvej pomoci a my si nedáme rady. Zlyhať samozrejme môžeme. Či už v dôsledku šoku alebo situácia bude naozaj objektívne zložitá. Aký to však bude pocit, ak naša neschopnosť poskytnúť prvú pomoc dôsledkom toho, že sme všetky kurzy prvej pomoci odflákli, oklamali alebo prespali? 

      Povrchný prístup k prvej pomoci

      Stretli ste sa s povrchným školením prvej pomoci, s fiktívnymi prezenčkami a s občasným “tu mi to len podpíš a bež”? Prečo tak zásadnej veci venujeme tak málo a niekedy vyslovene podvádzame? Ozaj, koho v konečnom dôsledku podvedieme? Nechceme moralizovať, nám sa oči otvorili až potom, ako sa nás školiteľ opýtal, čo budeme robiť, ak sa nám bude dieťa dusiť kockou z lega? Správnu odpoveď sme nevedeli, a tak školiteľ poznamenal, či nám nevadí, že sa môže zadusiť. 

      Kolega zachránil človeka

      Náš kolega už zachránil človeka. Podal mu kardiopulmonálnu resuscitáciu, zlomil mu pri tom síce rebro (je to bežné), ale dotyčný prežil a uzdravil sa. Bola to časť náplne jeho práce v bývalej firme a zvládol ju perfektne, a to aj vďaka kvalitným systémom jeho zamestnávateľa, ktorý ho na takúto situáciu perfektne pripravil. Aj toto je obrovská inšpirácia pre našu firmu. Daňové poučky síce hovoria, že cieľom podnikania je dosahovať zisk, ale my sme presvedčení, že cieľom podnikania je vytváranie hodnôt, s čím zisk súvisí až následne. Hodnoty ako život alebo zdravie sú jedny z najdôležitejších. Čo môže byť lepšie, ak sa v rámci pracovnej doby naučíme zachrániť život alebo zdravie našich blízkych. 

      Užitočná tradícia a vynikajúca zábava

      Stáva sa tradíciou, že našu gulášovku, ale aj iné firemné akcie využívame na to, aby sme sa poctivo zdokonalili v praktickom poskytovaní prvej pomoci alebo si osvojili iné zručnosti. Prečo z takýchto dní, okrem dobrej zábavy, systémovo neťažiť aj niečo naozaj dôležité? Ani tento rok to nebolo inak. Mimoriadne šikovní mladí ľudia z OZ Oravská pomoc nás opätovne riadne prevetrali a preškolili, za čo im úprimne ďakujeme. Prvú pomoc si počas roka zopakujeme teoreticky minimálne ešte raz a o rok, na guláši, nás čaká opäť praktický dril. Inak – guláš a partia na ňom, aj tento rok na jednotku 🙂  

      Všetci sme občas slepí, len to nevidíme

      Prokrastinácia

      Každý z nás sa potýka s prokrastináciou. Známe stavy, keď odkladáme povinnosť, až nám je z toho tak zle, že v záujme zachovania duševného zdravia túto úlohu splníme. Pokiaľ ide o povinnosť, je veľká pravdepodobnosť, že nám ju niekto alebo niečo pripomína. Buď úrad, kolega, zákazník, manželka alebo smrad smetného koša. Vonkajšie činitele nás teda nútia tento záväzok splniť. Je už len na našej vôli a disciplíne, ako sa s prokrastináciou popasujeme.

      Priority to nie sú

      Problém nastáva, keď nám bytostne dôležitú vec žiadny vonkajší činiteľ nepripomenie. Mali by sme teda rozlišovať medzi prokrastináciou a tým, keď nám niečo dôležité uniká bez toho, aby sme si to vôbec uvedomili. Treba zvýrazniť, že tu nejde o zlé nastavenie priorít, lebo ak je reč o prioritách, musí existovať viacero možností, z ktorých si vyberáme. A keďže si vyberáme, musíme si tieto možnosti aj uvedomovať.

      Skutočná slepota

      Hovorme radšej o slepote. Slepotou v tejto súvislosti nazvime stav, kedy je potrebné niečo mimoriadne zásadné vykonať, a my si to vôbec neuvedomujeme, hoci neskôr, zo spätného pohľadu, sa to javí ako očividne jasná vec. Táto slepota je zákerná, nebezpečná a môže za mnoho trápení a nevyužitých príležitostí. Pritom nejde o prejav lenivosti alebo neschopnosti. Slepota je rafinovaný klam, ktorý pramení pravdepodobne z našich stereotypov, vrodených alebo získaných predstáv o svete a o modeloch jeho fungovania. Niektoré z našich podvedomých automatických vzorcov správania a rozhodovania sú tak silné, že sa im len ťažko ubránime. Je tak najmä vo vypätých situáciách, kde hrá svoju rolu stres, strach alebo iné emócie.

      Tri kroky

      Ako jasne vidieť dôležité veci, ktoré nám tak nepochopiteľne unikajú, ako sa vysporiadať so slepotou? S veľkou pokorou si dovolím tvrdiť, že prvým krokom je vôbec pripustiť si, že slepotu naozaj mávame, a to aj tam, kde by sme ju nečakali. Druhým krokom je nastavenie systému, ktorý nám existenciu slepoty pripomenie. My vo firme si ju napríklad prostredníctvom checklistov pripomíname minimálne raz do týždňa. Tretím krokom je vytvorenie kultúry otvorenej spätnej väzby medzi kolegami, ktorá sa prejavuje vo vzájomnom konštruktívnom spochybňovaní rôznych návrhov, stratégií alebo rozhodnutí.

      Porady nie sú na to, aby sme hľadali kompromis alebo politicky korektné stanovisko, s ktorým je každý ako tak v pohode. Porady sú na to, aby sme si trénovali naše mozgy, vyzývali navzájom jeden druhého, testovali našu argumentáciu a postoje. Jednoducho, aby sme čo najlepšie preverili naše nápady, plány, postupy a riešenia. A to ešte pred tým, ako ich otestuje realita, ktorá často ako jediná odhalí predchádzajúcu slepotu. V ideálnom svete by to fungovalo tak, že aj úplný nováčik bez zaváhania povie šéfovi, že niečo robí zle, šéf sa neurazí, zamyslí sa nad kritikou a ocení otvorenosť mladého kolegu.

      Moje chyby lepšie zbadáš ty

      Možno sa zhodneme na tom, že pozorovanie a hodnotenie chýb druhých nám ide lepšie, ako pozorovanie a hodnotenie chýb vlastných. Využívajme tento zaujímavý talent na to, aby sme sa zlepšovali navzájom a aby sme tiež zlepšovali výkonnosť našich organizácií. Slušne, s dobrým úmyslom, si musíme vedieť vzájomne “naložiť“, čo sa do nás zmestí. A bez urážania, s vďakou, musíme konštruktívnu kritiku prijímať. Na lepší spôsob, ako na “slepotu”, sme ešte neprišli. Ktohovie, možno máme riešenie priamo pod nosom, len ho nevidíme.

       

       

      Ako sa na navždy zbavíme škaredých panelákov!

      Bodaj by u nás prešlo takouto kreatívnou obnovou čo najviac panelákov. To, čo dokázal ateliér GutGut so starou bytovkou v Rimavskej Sobote, je nevídané. Samozrejme, obrovské uznanie patrí aj investorovi. Tomuto hovoríme pridaná hodnota.  Nie je to úplná novinka, ale práve pre inšpiráciu sa k nej opakovane musíme vracať.  Prečítajte si o tomto počine viac a na konci článku si nezabudnite pozrieť video. (Zdroj článku https://createspace.sk/)

      SLO­VEN­SKÍ ARCHI­TEKTI BODUJÚ

      Toto je spô­sob, ako sa navždy zba­víme ška­re­dých pane­lá­kov! Ak niečo dáva slo­ven­ským mes­tám nádych komu­nizmu, tak sú to pane­láky. Celé síd­liská nepek­ných domov, často pra­vi­delne uspo­ria­da­ných do blo­kov, sú jas­nou pri­po­mien­kou toho, kto tu kedysi vlá­dol. Po páde komu­nizmu mnohí volali po zbú­raní pane­lá­kov, už len z dôvodu, aby sme zabudli na našu nepeknú his­tó­riu. To je však pocho­pi­teľne eko­no­micky nemožné a nesku­točne neefek­tívne. Len v Bra­ti­slave žije v tejto forme výstavby 130 000 ľudí a zaria­diť také­muto počtu ľudí nové uby­to­va­cie kapa­city je zhola nemožné. Archi­tekti zo slo­ven­skej firmy Gut­Gut však našli rie­še­nie a doká­zali zdan­livo nemožné. Pozri sa, ako sa zo sta­rého hnus­ného pane­láku dá uro­biť krásne a moderné býva­nie.

      GUTGUT

      GutGut je inovatívny slovenský architektonický ateliér pod vedením architektov Štefana Polakoviča a Lukáša Kordíka. Venujú sa tvorbe menších dizajnérskych prvkov cez navrhovanie budov až po urbánizmus. Ich známe realizácie ako bytový dom na Dunajskej ulici v Bratislave, rekonštrukcia panelového bytového domu v Rimavskej Sobote, alebo konverzia industriálneho objektu Mlynica v Bratislave sa opierajú o medzinárodú skúsenosť. GutGut je laureátom ceny ARCH a viacnasobný laureát Ceny za architektúru CE-ZA-AR.

      PANE­LÁK

      Hovorovo „pane­lák“ – prvé panelové domy sa objavili v Holandsku po prvej svetovej vojne. V Nemecku sa objavili v roku 1923, prvý blok panelových domov bol postavený v roku 1939 v Paríži. Stavba panelových domov slúžila ako rýchle a lacné bývanie, avšak nikde v západných krajinách sa nestavali v takom masovom meradle ako vo východnom bloku. Západná Európa od ich stavby upustila už v 70. rokoch, vo východnej Európe sa stavali až do začiatku 90. rokov 20. storočia. S ich výstavbou sa prestalo po páde komunistického režimu (posledné panelákové sídlisko na Slovensku, Hájik v Žiline bolo dokončené až v roku 2007). Idea takto stavaného domu bola v zásade dvojitá, zníženie nákladov a náročnosti stavby. Priemerná úžitková plocha bytov v panelových domoch je 62,29 m2.

      NÁDYCH KOMUNIZMU

      Dodáva mestám nádych komunizmu. Na videu je uká­zané, ako Gut­Gut doká­zal starý pane­lák kom­pletne pre­ro­biť na moderné býva­nie, kde nechý­bajú spo­ločné pries­tory ako sauna, posil­ňovňa či kavia­reň. Mono­tónne byty nahra­dili moderné pries­tory a rôzne typy apart­má­nov. Samoz­rejme nech­ceme, aby našimi mes­tami stále z ulíc dýchal komu­niz­mus, no volať po ich zbú­raní nepo­va­žu­jem za triezve. Práve archi­tekti z Gut­Gut nám všet­kým uká­zali, čo všetko sa dá s takým sta­rým pane­lá­kom uro­biť a kom­pletne tak zbú­rali stigmu, že tieto budovy sú už nepou­ži­teľné. Nie len zatep­ľo­va­nie spo­jené s fasá­dou vo far­bách kaná­rika. Toto je sku­točná cesta, ako spra­viť naše mestá kraj­šie a moder­nej­šie a premeniť pôvodný panelák na oázu bývania. Panelák a jeho premena! Gut job, Gut­Gut! Viac zaujímavostí z oblasti dizajnu a architektúry: DIZAJN , ARCHITEKTÚRA   

       

      Zdroj: https://createspace.sk/