Vieme sa dobre pozerať?

Vidieť príležitosti tam, kde ich ostatní nevidia je bingo. Nemusíme byť extra odborníci, aby sme uhádli, že kus krásneho pozemku v centre atraktívneho mesta, so všetkou infraštruktúrou a dobrým územným plánom, je poklad. Ale identifikovať dobrú príležitosť tam, kde to na prvý pohľad vyzerá naozaj zle, to je oveľa ťažšie.

Dobrým príkladom sú hasičské stanice v USA. Tieto stavby boli umiestňované v extrémne zaujímavých lokalitách, ako sú napríklad centrá veľkých miest. Časom však tieto stanice ostali na ocot. Bolo to spôsobené najmä tým, že hasičská technika sa zväčšila, ale aj rozmnožila. Mestá rástli, a tým rástli aj počty požiarov a bolo potrebné mať k dispozícii viacero hasičských vozidiel, ktoré sa časom tiež výrazne zväčšili. Takže sa začali budovať moderné a rozmerovo dostačujúce hasičské stanice na iných miestach. Tie staré stanice, v centrách miest, ostali nevyužité. Sprvoti to bolo možno spôsobené aj ich architektúrou, ktorá sa až postupom času stala cool a ľudia ju boli ochotní akceptovať aj na také účely, ako je bývanie.

Prví odvážlivci, ktorí sa chytili tejto myšlienky mohli nadobudnúť tieto, vtedy “mŕtve” stavby, veľmi výhodne. Ich pôvodní vlastníci pre ne nemali zmysluplné využitie, a teda ich cena klesala. Zmena územných plánov pravdepodobne nebola veľkou prekážkou, pretože každému regulátorovi muselo byť jasné, že na pôvodných flekoch, určených pre hasičov, už hasičská zbrojnica nikdy nebude. Po zmene využitia a renovácií pôvodných hasičských staníc začali vznikať krásne a zaujímavé retro domy, ktoré majú neopakovateľného ducha. Nehovoriac o tom, že ak sa nachádzajú v centrách miest ako New York, San Francisco, Chicago a pod., je to fakt bomba.

James A. Gaaskamp a 3 problémy developera

Americký developer James A. Gaaskamp na jednej prednáške podotkol, že pozná 3 typy problémov developera. Prvým je “nájsť nehnuteľnosť na vopred naplánovaný účel”, druhým je “nájsť účel využitia pre existujúcu nehnuteľnosť” a tretím je “nájsť príležitosť pre voľný kapitál” (anglický originál: 1. Use in search of a site, 2. Site in search of a use, 3. Capital in search of an opportunity). A práve druhého problému sa týka náš príspevok. Existuje množstvo nehnuteľností, ktoré ležia ľadom, pretože pre ne neexistuje zmysluplné a ekonomicky efektívne riešenie. Tieto nehnuteľnosti sú často naozaj veľmi lacné. Na trhu ležia dlhší čas a vlastník sa ich často chce doslova zbaviť, pretože náklady na údržbu mu odčerpávajú značné zdroje.

Majme oči otvorené

V našej firme sa vždy radi zaoberáme opustenými a schátranými nehnuteľnosťami, ktoré sú na prvý pohľad naozaj veľmi zlé. Tvrdo premýšľame a analyzujeme možnosti, ako nájsť takejto nehnuteľnosti nový život. Dokonca máme databázu nápadov, ktoré odkukávame vo svete a “skladujeme” ich na neskoršie použitie. Ak sa takýto obrat nehnuteľnosti podarí, je to win – win situácia pre všetkých. Pre jej vlastníka, lebo sa zbaví bremena, pre developera, ak sa mu podarí nehnuteľnosť efektívne zhodnotiť a nakoniec aj pre širokú verejnosť, pretože z prostredia zmizne nehnuteľnosť, ktorá mohla negatívne vplývať na okolie. Samozrejme, také jednoduché to nie je. S redevelopmentom, ako sa táto činnosť nazýva, je spojené množstvo problémov. Často treba absolvovať proces zmeny územného plánu, obrovské riziká vyplývajú z nesprávneho odhadu nákladov na rekonštrukciu starších stavieb a tiež z nastavenia budúcej ekonomiky prevádzky nového projektu.

Vymyslime niečo spolu

Bez ohľadu na to, aké veľké problémy môžu byť spojené s vyššie uvedenou problematikou, dajte nám určite vedieť, ak o nejakej “zlej” nehnuteľnosti viete. Nás táto práca veľmi baví a v problémoch vidíme len nové výzvy. Pokúsme sa spolu vymyslieť niečo tak pekné, ako sa to podarilo vlastníkom pôvodných hasičských staníc v USA. 

Presne takto pred dekádou zakúsili Íri na vlastnej koži – po rokoch blahobytu a neobmedzeného prístupu k financiám – írsku krízu. Najznámejší írsky ekonóm David McWilliams nedávno pre írske noviny The Irish Times skonštatoval, že ekonomická kríza v Írsku sa predpokladať dala. Rapídne zotavenie ekonomiky nie.

Pre Írov to boli ťažké roky, ktoré pre nich znamenali poníženie a hnev nad vlastnou neschopnosťou i neschopnosťou kompetentných.

Ťažké roky však zvládli bravúrne a za mnoho môže aj ich neuveriteľný pozitivizmus, zmysel pre humor, neformálnosť, dobrá nálada a aj to, že krajina ponúka atraktívne daňové stimuly pre nadnárodné spoločnosti.

Banková kríza bola “Made in Ireland”

Každý, kto sa pred rokom 2008 zaujímal o ekonomiku na zelenom ostrove, mohol tušiť, že sa toto udeje. Po tom, ako írskym bankám došli financie, začali si ich požičiavať zo zahraničia, aby mohli financovať mániu na trhu írskych nehnuteľností. Následne sa írske domácnosti zadlžili natoľko, že nestačili splácať hypotéky. Banková kríza nezačala so skrachovaním bánk v roku 2008 ale s nadmerným poskytovaním úverov už začiatkom roku 2000. Šéfovia írskych bánk si však brúsili zuby na väčšie bonusy a začali čoraz viac riskovať. Po celom svete hľadali možnosti ako si požičať ďalšie peniaze, ktoré by následne poskytli vo forme úverov doma v Írsku. Čím väčšie zisky banka dosahovala, tým boli vyššie bonusy bankárov. Banky požičiavali a Íri si kupovali nehnuteľnosť za nehnuteľnosťou. Zlyhanie zo strany bánk bolo predvídateľné, zabrániteľné a vyrobené v Írsku, skonštatoval vo svojom komentári David McWilliams. Tento kolaps ani tak nebol príčinou následných problémov Írska, ale skôr dôsledkom predchádzajúcich hospodárskych previnení.

Krajina profituje z technologických inovácií, ktoré začali po roku 2012

Prekvapujúcim faktom však zostáva nečakané oživenie hospodárstva, ktoré sa dá pozorovať od roku 2012. Ekonomika sa zotavila pomerne rýchlo. Prečo je tomu tak? David McWilliams to vo svojej pravidelnej rubrike popisuje nasledovne. Globálny hospodársky cyklus, a hlavne ten írsky, veľmi závisí od zmien, ktoré so sebou prinášajú technologické inovácie. Írsko z toho profituje viac ako ktorákoľvek iná krajina. Veď nenadarmo opisujú Írsko ako Silicon Valley Európy.

“Rok 2008 bol v skutočnosti rok, kedy sa všetko začalo,“ hovorí David.

Revolučný iPhone lámal rekordy predaja, bol spustený Netflix,  Amazon vydal Kindle. V roku 2008 bola prenajatá prvá izba cez Airbnb. Sociálna sieť Twitter sa rozbehla a bol založený Instagram. Spustili Spotify, jednu z technológií ktorá zmenila hudobný priemysel. O rok neskôr vznikli aj Whatsapp, Snapchat, či Uber. V Japonsku Satoshi Nakamoto vytvoril Bitcoin.

Práve tieto technológie zmenili spôsob fungovania hospodárstva. Írsko, kde je vysoká prítomnosť zahraničných spoločností, (hlavne vďaka atraktívnym daňovým stimulom) je jednou z krajín, ktoré naštartovanie týchto technológií posunuli tam, kde je teraz. Írska ekonomika reagovala na tieto technologické zmeny mimoriadne dobre, zamestnanosť a dopyt stále rastú.

Všetko závisí od jednotlivcov

Na koniec sa David McWilliams pýta: “Ako sa náš vzdelávací systém bude v blízkej dobe prispôsobovať svetu, v ktorom ľudia budú musieť vytvárať vlastné pracovné miesta, na rozdiel od hľadania práce, ktorú dáva niekto iný? Ako budú sociálne a daňové systémy využívať technológie a údaje na zlepšenie efektívnosti? Ako sa bude politika zaoberať víťazmi a porazenými v tejto novej ekonomike? Naučili sme sa niečo od posledného bankového kolapsu?“

Odpoveďou môže byť, že sme sa naučili pravdepodobne viac ako si myslíme, ale menej, ako by sme mali. Ľudská prirodzenosť je taká, aká je a trh s nehnuteľnosťami môže ľahko priniesť novú bublinu v extrémne krátkom čase.

Všetko záleží aj od nás jednotlivcov, ako sa postavíme k tomuto “novému svetu a technologickým výzvam.“

V mestách ako Mníchov, Toronto, Amsterdam, Sydney a Hong Kong narástli ceny len za posledný rok o 10%. Ak by bolo takéto tempo rastu nepretržité, ceny nehnuteľností by sa zdvojili každých 7 rokov. A toto je podľa banky UBS neudržateľné.

Stále sledujeme vývoj na svetovom i domácom trhu nehnuteľností. So zaujímavými informáciami sa s vami podelíme aj nabudúce.

Kiež by sme mali vždy toľko času, aby sa každá nehnuteľnosť mohla odovzdávať takto slávnostne. Keď sme dokončili stavbu medicínskeho centra, urobili sme malú recepciu.

Boli na ňu samozrejme pozvaní naši zákazníci, dodávatelia, rodinní príslušníci a priatelia. Začalo to štipkou vážnej hudby a vynikajúcim cateringom. Ukončili sme to opäť dobrou a uvoľnenou zábavou.

Keď bude príležitosť, určite to zopakujeme.  

V Európskej únii (EÚ) v minulom roku takmer 70 % (69,3 %) populácie bývalo v nehnuteľnosti, ktorej boli vlastníkmi, zatiaľ čo 30,7 % si prenajalo svoje bývanie.

Najvyšší podiel majiteľov bol zaznamenaný v Rumunsku, najnižší v Nemecku. Viac ako polovica (57,5 %) obyvateľov EÚ žila v domoch, v bytoch bývalo 41,8 % ľudí. Štatistiku za rok 2016 zverejnil Štatistický úrad Európskych spoločenstiev Eurostat.
Pokiaľ ide o štatút držby, v roku 2016 bolo v každom členskom štáte viac vlastníkov ako nájomníkov v každom členskom štáte EÚ. Najvyšší podiel obyvateľov vlastniacich svoje obydlie bol v Rumunsku (96,0 %), pred Litvou (90,3 %), Chorvátskom (90,1 % %), Slovenskom (89,5 %) a Maďarskom (86,3 %).

Na opačnom konci, no stále s nadpolovičnou väčšinou vlastníkov, skončili obyvatelia v Nemecku (51,7 %) a Rakúsku (55,0 %). O niečo lepšie boli na tom v Dánsku (62,0%), vo Veľkej Británii (63,4%), vo Francúzsku (64,9%) a vo Švédsku (65,2%).
Vo väčšine členských štátov žilo v roku 2016 viac obyvateľov v dome, pričom najvyšší podiel zaznamenalo Spojené kráľovstvo (84,8 %), nasledovali Chorvátsko (79,8 %), Belgicko (77,7 %) a Holandsko (76,2 %). Celkovým lídrom je však Írsko s 92,5 %, no tam prebiehal výskum ešte v roku 2015. Bývanie v bytoch prevažovalo v 10 členských štátoch EÚ, hlavne v Španielsku a v Lotyšsku (v oboch krajinách 66,1 %), v Estónsku (62,0 %), v Litve (58,2 %), v Nemecku a v Grécku (zhodne 57,1 %).
Štatistika, v akom type nehnuteľnosti bývajú Slováci, vyznela pomerne vyrovnane, keď 48 % uprednostňuje dom a 51 % býva v byte. V ostatných typoch nehnuteľností býva zvyšných 0,6 % Slovákov.

Zdroj: ekonomika.sme.sk

Je už tradíciou, že každé leto varíme guláš. A vždy s našimi parťákmi z firiem OREA realitná kancelária a BUKNA advokátska kancelária.

Prípravy na guláš trvajú týždne. Dievčatá si chystajú špeciálne zástery, kupujú farebné šiltovky, ktoré rôzne skrášľujú a delia si organizačné úlohy. Vždy sme prekvapení, koľko energie tomu venujú. Ale výsledok stojí za to.

Tento rok bol guláš špecifický súťažou, ktorá nemala názov. Po tomto guláši ho už má a bude sa volať “Beh o prežitie”. Akcia začala o cca 8:00 a pre niektorých skončila tiež cca o tom čase. Spolu s rodinnými príslušníkmi nás bolo skoro 50. V areáli hotela Belez, ktorého personál sa o nás inak vždy tip-top postará, sa vybláznili dospelí aj deti. Bolo super.