Dlhopisy – čo to vlastne znamená?

Články označené značkami ‘štatistika’

Dlhopisy – čo to vlastne znamená?

Dlhopis v ľudskej reči

Jednoducho povedané, kto si kúpi dlhopis, má právo na výplatu úrokov a tiež na vyplatenie jeho menovitej hodnoty. Menovitá hodnota je suma, na ktorú dlhopis znie. Vo väčšine prípadov si majiteľ dlhopis za jeho menovitú hodnotu aj kupuje. Úrok je odmena majiteľa dlhopisu za to, že dočasne poskytol emitentovi (to je ten, čo dlhopis vydal) dlhopisu peňažné prostriedky. Úrok môže byť dohodnutý rôzne, napríklad ako fixná suma, pohyblivé percento naviazané na určitý ekonomický ukazovateľ (napr. EURIBOR) alebo najčastejšie, ako určité pevné percento vypočítané z menovitej hodnoty dlhopisu. A to je aj prípad dlhopisov Bukna Laurinčík 01.

Zákonná definícia dlhopisu

Dlhopisy upravuje najmä Zákon o cenných papieroch a Zákon o dlhopisoch. Základná definícia znie: Dlhopis je cenný papier, s ktorým je spojené právo majiteľa požadovať splácanie dlžnej sumy v menovitej hodnote a vyplácanie výnosov z nej k určitému dátumu a povinnosť osoby oprávnenej vydávať dlhopisy (ďalej len „emitent“) tieto záväzky splniť.

Úprava týchto cenných papierov je samozrejme rozsiahlejšia. Existuje množstvo ďalších pravidiel, regulácií a špecialít, ktoré sa týkajú dlhopisov a pre podnikateľov, ako aj investorov, núkajú veľmi zaujímavé možnosti alokovania a zhodnotenia voľného kapitálu. V tomto blogu sa však venujeme len pohľadu na praktickú podstatu dlhopisu zo strany podnikateľa, respektíve investora.

Prospekt cenného papiera – dlhopisu

Ak chcete spoznať parametre dlhopisu, musíte si naštudovať jeho prospekt. Je to dokument, ktorý obsahuje všetky informácie týkajúce sa danej emisie (emisia je akt vydania dlhopisov). Prospekt musí obsahovať všetky zákonom uvedené náležitosti, medzi ktoré patria najmä označenie emitenta, objem emisie, menovitá hodnota dlhopisov, ich počet, spôsob výpočtu a čas výplaty úroku, záväzok emitenta splatiť istinu a úrok, termín splatenia menovitej hodnoty, zabezpečenie investorov a podobne. Prospekt cenného papiera musí schváliť oprávnený orgán emitenta, ktorým môže byť napríklad valné zhromaždenie obchodnej spoločnosti. Na záver celého procesu emisie pridelí Centrálny depozitár cenných papierov Slovenskej republiky dlhopisom tzv. ISIN číslo (International Securities Identification Number).

Prečo práve dlhopisy?

Z pohľadu spoločnosti emitujúcej dlhopisy sa môže zdať, že je výhodnejšie využívať bankové úvery. V určitých situáciách je to pravda. Banky poskytujú oveľa lacnejší spôsob financovania podnikateľskej činnosti. Vybaviť bankový úver však trvá nejaký čas. A na to niekedy nie je priestor. Keď sa naskytne vhodná príležitosť, treba okamžite konať. A práve financovanie cez dlhopisy umožňuje našej firme skrátiť reakčný čas na minimum, čím môžeme tvoriť pridanú hodnotu už pri nadobudnutí nehnuteľnosti. Takže aj vyšší úrok, ktorý platíme investorom našich dlhopisov, je z pohľadu našej firmy ekonomicky opodstatnený. Financovanie podnikov prostredníctvom súkromných emisií dlhopisov je v rozvinutých ekonomikách úplne bežné. A bolo by výrazne častejšie aj u nás, nebyť dlhého obdobia komunizmu, ktoré podstatne pribrzdilo všetky bežné ekonomické nástroje voľného trhu. V poslednom období však badať nárast používania tohto finančného nástroja, a to aj pri malých a stredných podnikoch.

Emisia dlhopisov Bukna Laurinčík 01

Vo februári 2018 sme uskutočnili našu prvú emisiu s názvom Bukna Laurinčík 01, ktorú pomaly púšťame do obehu. Emisné podmienky (prospekt dlhopisu) si môžete pozrieť tu. V prípade záujmu o bližšie informácie nás prosím kontaktujte na info@buknalaurincik.sk. Označenie 01 napovedá, že túto progresívnu formu financovania mienime využívať aj v budúcnosti.

ČO MAJÚ SPOLOČNÉ BUBLINY NA KOBERCI A PRÁVO?

Čo majú spoločné bubliny na koberci a právo?

O bubline pod kobercom ste už počuli? S článkom našich partnerov z BUKNA, advokátska kancelária, s.r.o. musíme 100 % súhlasiť. Nedalo sa to napísať lepšie. Veľakrát sme sa s podobnou situáciou stretli. Keď sme podobný obchod odmietli, druhá strana sa často čudovala. Ale s odstupom času sa ukázalo, že sme urobili dobre. Pretože „vytesňované“ problémy (zatlačené bubliny) sa vždy v akejsi forme vrátia.

Tú situáciu pozná asi každý. Pri ukladaní nového koberca sa objaví bublina. Vyvýšené miesto, kde koberec neprilieha na dlážku, a ktoré kazí celkový dojem. Ak na takúto bublinu zatlačíme, často sa objaví inde. Keď novú bublinu nevidieť (pod posteľou), je všetko v poriadku. Keď sa ale zjaví na viditeľnom mieste, boj s bublinou pokračuje. Niečo podobné sa deje v práve. S tým rozdielom, že tu môžu byť bubliny veľmi zradné. Hlavne tie „pod posteľou“.

Ako príklad poslúži predaj nehnuteľnosti. Takmer každý, aspoň raz v živote niečo predal alebo kúpil. Zväčša nejde o málo peňazí, takže vznikajú rôzne komplikácie – bubliny. Napríklad daňové. Predaj sa často realizuje so ziskom, a nie každý je ochotný zaplatiť daň s tým spojenú. A preto sa vymýšľajú spôsoby, ako sa dani vyhnúť. Jedným z najbežnejších je uviesť do zmluvy nižšiu sumu, ako je skutočná cena. S tým, že časť peňazí sa zaplatí pomimo (na čierno). Zdá sa to ako ideálne riešenie, predávajúci nevytvára predajom zisk a tým pádom neplatí ani daň. A môže to vyhovovať aj kupujúcemu. Napríklad, ak má nezdanené príjmy (čierne peniaze). Ak by bola v kúpnej zmluve uvedená reálna (vyššia) cena, mohli by vzniknúť otázky, odkiaľ na to vzal.

Tým, že zmluvné strany zatlačia pomyselnú daňovú bublinu, vznikajú prinajmenšom dve nové

Tá prvá, predstavme si, že nehnuteľnosť bude mať závažné vady. Kupujúci preto od kúpy odstúpi a žiada vrátenie peňazí. Koľko môže žiadať? To, čo je v zmluve? Alebo to, čo zaplatil naozaj? Môže žiadať všetko, ale súd mu s najväčšou pravdepodobnosťou prizná len to, čo bolo v zmluve. Predávajúci by bol hlúpy, aby na súde priznal čierne príjmy.

A tá druhá? Predstavme si, že sa kupujúci rozhodne v krátkej dobe so ziskom predať. Ako náklad na kúpu vie však preukázať len to, čo zaplatil podľa zmluvy. Ak nový kupujúci odmietne platiť načierno a bude v zmluve žiadať uvedenie plnej kúpnej ceny, papierový zisk nešťastného prvého kupujúceho (teraz predávajúceho) presahuje jeho skutočný zisk. A umelo mu narastá daňová povinnosť.

Podobné prípady sa nevyskytujú len pri nehnuteľnostiach. Takmer pri každom právnom úkone sa objavujú bubliny, ktoré účastníkom prekážajú. Či už sú to dane, zmluvné vzťahy, pracovnoprávne veci. Nanešťastie, riešenie je mnohokrát horšie, ako samotný problém. Najmä vtedy, ak sa javí ako jednoduché a bezproblémové.

Ak vám teda niekedy navrhnú elegantné zatlačenie vašej bubliny, pozrite sa pod posteľ, či tam neobjavíte bubliny nové. Nie vždy sa im síce dá vyhnúť, ale je dobré o nich vedieť.

Autor: JUDr. Ondrej Bukna LL.M.
www.bukna.eu

Developer – a čo tak hasičská stanica?

Vieme sa dobre pozerať?

Vidieť príležitosti tam, kde ich ostatní nevidia je bingo. Nemusíme byť extra odborníci, aby sme uhádli, že kus krásneho pozemku v centre atraktívneho mesta, so všetkou infraštruktúrou a dobrým územným plánom, je poklad. Ale identifikovať dobrú príležitosť tam, kde to na prvý pohľad vyzerá naozaj zle, to je oveľa ťažšie.

Dobrým príkladom sú hasičské stanice v USA. Tieto stavby boli umiestňované v extrémne zaujímavých lokalitách, ako sú napríklad centrá veľkých miest. Časom však tieto stanice ostali na ocot. Bolo to spôsobené najmä tým, že hasičská technika sa zväčšila, ale aj rozmnožila. Mestá rástli, a tým rástli aj počty požiarov a bolo potrebné mať k dispozícii viacero hasičských vozidiel, ktoré sa časom tiež výrazne zväčšili. Takže sa začali budovať moderné a rozmerovo dostačujúce hasičské stanice na iných miestach. Tie staré stanice, v centrách miest, ostali nevyužité. Sprvoti to bolo možno spôsobené aj ich architektúrou, ktorá sa až postupom času stala cool a ľudia ju boli ochotní akceptovať aj na také účely, ako je bývanie.

hasičské stanice v USA

Prví odvážlivci, ktorí sa chytili tejto myšlienky mohli nadobudnúť tieto, vtedy “mŕtve” stavby, veľmi výhodne. Ich pôvodní vlastníci pre ne nemali zmysluplné využitie, a teda ich cena klesala. Zmena územných plánov pravdepodobne nebola veľkou prekážkou, pretože každému regulátorovi muselo byť jasné, že na pôvodných flekoch, určených pre hasičov, už hasičská zbrojnica nikdy nebude. Po zmene využitia a renovácií pôvodných hasičských staníc začali vznikať krásne a zaujímavé retro domy, ktoré majú neopakovateľného ducha. Nehovoriac o tom, že ak sa nachádzajú v centrách miest ako New York, San Francisco, Chicago a pod., je to fakt bomba.

Po zmene využitia a renovácií pôvodných hasičských staníc začali vznikať krásne a zaujímavé retro domy, ktoré majú neopakovateľného ducha.

James A. Gaaskamp a 3 problémy developera

Americký developer James A. Gaaskamp na jednej prednáške podotkol, že pozná 3 typy problémov developera. Prvým je “nájsť nehnuteľnosť na vopred naplánovaný účel”, druhým je “nájsť účel využitia pre existujúcu nehnuteľnosť” a tretím je “nájsť príležitosť pre voľný kapitál” (anglický originál: 1. Use in search of a site, 2. Site in search of a use, 3. Capital in search of an opportunity). A práve druhého problému sa týka náš príspevok. Existuje množstvo nehnuteľností, ktoré ležia ľadom, pretože pre ne neexistuje zmysluplné a ekonomicky efektívne riešenie. Tieto nehnuteľnosti sú často naozaj veľmi lacné. Na trhu ležia dlhší čas a vlastník sa ich často chce doslova zbaviť, pretože náklady na údržbu mu odčerpávajú značné zdroje.

Po zmene využitia a renovácií pôvodných hasičských staníc začali vznikať krásne a zaujímavé retro domy, ktoré majú neopakovateľného ducha.

Majme oči otvorené

V našej firme sa vždy radi zaoberáme opustenými a schátranými nehnuteľnosťami, ktoré sú na prvý pohľad naozaj veľmi zlé. Tvrdo premýšľame a analyzujeme možnosti, ako nájsť takejto nehnuteľnosti nový život. Dokonca máme databázu nápadov, ktoré odkukávame vo svete a “skladujeme” ich na neskoršie použitie. Ak sa takýto obrat nehnuteľnosti podarí, je to win – win situácia pre všetkých. Pre jej vlastníka, lebo sa zbaví bremena, pre developera, ak sa mu podarí nehnuteľnosť efektívne zhodnotiť a nakoniec aj pre širokú verejnosť, pretože z prostredia zmizne nehnuteľnosť, ktorá mohla negatívne vplývať na okolie. Samozrejme, také jednoduché to nie je. S redevelopmentom, ako sa táto činnosť nazýva, je spojené množstvo problémov. Často treba absolvovať proces zmeny územného plánu, obrovské riziká vyplývajú z nesprávneho odhadu nákladov na rekonštrukciu starších stavieb a tiež z nastavenia budúcej ekonomiky prevádzky nového projektu.

Vymyslime niečo spolu

Bez ohľadu na to, aké veľké problémy môžu byť spojené s vyššie uvedenou problematikou, dajte nám určite vedieť, ak o nejakej “zlej” nehnuteľnosti viete. Nás táto práca veľmi baví a v problémoch vidíme len nové výzvy. Pokúsme sa spolu vymyslieť niečo tak pekné, ako sa to podarilo vlastníkom pôvodných hasičských staníc v USA. 

Miliardár Buffett vstupuje na berlínsky trh s nehnuteľnosťami

Miliardár Buffett vstupuje na berlínsky trh s nehnuteľnosťami

Americký miliardár a známy investor Warren Buffett vstupuje na berlínsky trh s nehnuteľnosťami. Jeho firma Berkshire Hathaway Home Services (BHHS) bude spolupracovať s miestnou realitnou spoločnosťou Rubina Real Estate. S odkazom na oznámenie Buffettovho podniku o tom informovala agentúra Reuters. Ceny nájmov a nehnuteľností v nemeckom hlavnom meste rastú, stále sú ale pod úrovňou v iných západoeurópskych metropolách ako je Londýn alebo Paríž, drahší je aj bavorský Mníchov.

Podľa šéfa BHHS Gina Blefariho ide o prvú dohodu so zahraničným partnerom, nebude vraj ale posledná: „V nadchádzajúcich mesiacoch uzavrieme franšízove zmluvy s renomovanými realitnými kanceláriami v Európe, Ázii, Severnej Amerike a ďalších krajinách,“ povedal Blefari podľa serveru Spiegel Online.

Berkshire Hathaway Home Services

Berkshire Hathaway Home Services bola založená v roku 2013. Podľa ich údajov spolupracuje s viac ako 45 tisíc maklérmi a 1400 realitnými agentúrami v USA. Jej majiteľ Warren Buffett je podľa časopisu Forbes so svojimi viac ako 80 miliardami dolárov druhým najbohatším mužom na svete a preslávil sa svojím čuchom pre výhodné obchody. V období finančnej krízy po roku 2007 požičala jeho investičná firma Berkshire Hathaway peniaze banke Goldman Sachs, zaisťovni Swiss Re alebo priemyselnému kolosu General Electric. Späť ich získala spolu s tučnými ziskami, pripomenul Spiegel Online.

Veľké nemecké mestá sa stávajú „mekkou“ realitných investorov. Podľa minuloročnej štúdie poradenskej spoločnosti PricewaterhouseCoopers (PwC) a neziskové organizácie Urban Land Institut sa to začína odrážať aj na rastoch nájmov, ktorý by mal byť tento rok najvyššie v Európe.

Podľa nemeckej centrálnej banky sa ceny bývania v Berlíne, Hamburgu, Mníchove alebo Frankfurte nad Mohanom od roku 2010 zvýšili o viac ako 60 percent. Banka už vlani varovala pred možnou realitnou bublinou.

Zdroj: ČTK

Rapídne zotavenie írskej ekonomiky.

Rapídne zotavenie írskej ekonomiky. Čo je za tým?

Presne takto pred dekádou zakúsili Íri na vlastnej koži – po rokoch blahobytu a neobmedzeného prístupu k financiám – írsku krízu. Najznámejší írsky ekonóm David McWilliams nedávno pre írske noviny The Irish Times skonštatoval, že ekonomická kríza v Írsku sa predpokladať dala. Rapídne zotavenie ekonomiky nie.

Pre Írov to boli ťažké roky, ktoré pre nich znamenali poníženie a hnev nad vlastnou neschopnosťou i neschopnosťou kompetentných.

Ťažké roky však zvládli bravúrne a za mnoho môže aj ich neuveriteľný pozitivizmus, zmysel pre humor, neformálnosť, dobrá nálada a aj to, že krajina ponúka atraktívne daňové stimuly pre nadnárodné spoločnosti.

Banková kríza bola “Made in Ireland”

Každý, kto sa pred rokom 2008 zaujímal o ekonomiku na zelenom ostrove, mohol tušiť, že sa toto udeje. Po tom, ako írskym bankám došli financie, začali si ich požičiavať zo zahraničia, aby mohli financovať mániu na trhu írskych nehnuteľností. Následne sa írske domácnosti zadlžili natoľko, že nestačili splácať hypotéky. Banková kríza nezačala so skrachovaním bánk v roku 2008 ale s nadmerným poskytovaním úverov už začiatkom roku 2000. Šéfovia írskych bánk si však brúsili zuby na väčšie bonusy a začali čoraz viac riskovať. Po celom svete hľadali možnosti ako si požičať ďalšie peniaze, ktoré by následne poskytli vo forme úverov doma v Írsku. Čím väčšie zisky banka dosahovala, tým boli vyššie bonusy bankárov. Banky požičiavali a Íri si kupovali nehnuteľnosť za nehnuteľnosťou. Zlyhanie zo strany bánk bolo predvídateľné, zabrániteľné a vyrobené v Írsku, skonštatoval vo svojom komentári David McWilliams. Tento kolaps ani tak nebol príčinou následných problémov Írska, ale skôr dôsledkom predchádzajúcich hospodárskych previnení.

Krajina profituje z technologických inovácií, ktoré začali po roku 2012

Prekvapujúcim faktom však zostáva nečakané oživenie hospodárstva, ktoré sa dá pozorovať od roku 2012. Ekonomika sa zotavila pomerne rýchlo. Prečo je tomu tak? David McWilliams to vo svojej pravidelnej rubrike popisuje nasledovne. Globálny hospodársky cyklus, a hlavne ten írsky, veľmi závisí od zmien, ktoré so sebou prinášajú technologické inovácie. Írsko z toho profituje viac ako ktorákoľvek iná krajina. Veď nenadarmo opisujú Írsko ako Silicon Valley Európy.

“Rok 2008 bol v skutočnosti rok, kedy sa všetko začalo,“ hovorí David.

Revolučný iPhone lámal rekordy predaja, bol spustený Netflix,  Amazon vydal Kindle. V roku 2008 bola prenajatá prvá izba cez Airbnb. Sociálna sieť Twitter sa rozbehla a bol založený Instagram. Spustili Spotify, jednu z technológií ktorá zmenila hudobný priemysel. O rok neskôr vznikli aj Whatsapp, Snapchat, či Uber. V Japonsku Satoshi Nakamoto vytvoril Bitcoin.

Práve tieto technológie zmenili spôsob fungovania hospodárstva. Írsko, kde je vysoká prítomnosť zahraničných spoločností, (hlavne vďaka atraktívnym daňovým stimulom) je jednou z krajín, ktoré naštartovanie týchto technológií posunuli tam, kde je teraz. Írska ekonomika reagovala na tieto technologické zmeny mimoriadne dobre, zamestnanosť a dopyt stále rastú.

Všetko závisí od jednotlivcov

Na koniec sa David McWilliams pýta: “Ako sa náš vzdelávací systém bude v blízkej dobe prispôsobovať svetu, v ktorom ľudia budú musieť vytvárať vlastné pracovné miesta, na rozdiel od hľadania práce, ktorú dáva niekto iný? Ako budú sociálne a daňové systémy využívať technológie a údaje na zlepšenie efektívnosti? Ako sa bude politika zaoberať víťazmi a porazenými v tejto novej ekonomike? Naučili sme sa niečo od posledného bankového kolapsu?“

Odpoveďou môže byť, že sme sa naučili pravdepodobne viac ako si myslíme, ale menej, ako by sme mali. Ľudská prirodzenosť je taká, aká je a trh s nehnuteľnosťami môže ľahko priniesť novú bublinu v extrémne krátkom čase.

Všetko záleží aj od nás jednotlivcov, ako sa postavíme k tomuto “novému svetu a technologickým výzvam.“

Ako si vyberáme kolegov?

Februárový prehľad toho, ako pokračujeme a čo máme nové

Po prijateľnom januári nás prekvapil studený február. Mrzlo tak, že sme na našich stavbách nemohli pokračovať tak, ako sme si naplánovali. Ale čo sa dalo, to sme urobili. Na projekte Lucenkova sme v administratívnej budove dokončili hrubú fasádu a založili okná. Pre budovu obchodu a služieb sme pripravili základy a zadali sme do výroby nosnú oceľovú konštrukciu. Na rodinných domoch v Párnici pribudli v interiéroch rozvody vody, kanalizácie a elektriny. Taktiež sme dostali informáciu, že už máme vyrobené krásne okná a dvere pre apartmány v Borovici. Už len počkať, kedy stúpne teplota nad -5 stupňov a môžeme ich osádzať. Na všetkých stavebne rozbehnutých projektoch sme urobili kusisko neviditeľnej roboty, ktorá spočívala v tendrovaní a zazmluvňovaní subdodávateľov.

lucenkova rastie ako z vody

Máme prvé vizualizácie pre HillSide

Usilovne pracujeme aj na projekte Hillside. Na spolupráci sme sa dohodli s veľmi zaujímavými architektmi, ktorých predstavíme čochvíľa.  Spolupráca prebieha nad očakávanie. Dostali sme prvé ideové návrhy, hmoty a hrubé bilancie. Veľmi sa nám to páči a tešíme sa, až prvé vizualizácie predstavíme. Ak chcete dostať informácie o projekte ako prví, zanechajte nám email na www.hillside.sk. Sledujte nás aj na Facebooku, či Instagrame #hillsidekubinska.

Nové príležitosti

Počas februára naši projektoví manažéri venovali približnej 300 hodín vyhľadávaniu a analýze nových príležitostí, a to najmä v Žiline a Banskej Bystrici. Už už sa zdalo, že sa nám podarí zazmluvniť veľmi zaujímavú nehnuteľnosť. Žiaľ, musíme ešte chvíľu počkať. Vo vyhľadávaní a analyzovaní teda pokračujeme usilovne ďalej.

vyhľadávanie príležitostí v Žiline a v Banskej Bystrici

Do konca leta budeme predávať vlastné dlhopisy

Vo vnútri firmy sa tiež diali zaujímavé veci. Emitovali sme prvú várku našich vlastných dlhopisov s názvom Bukna Laurinčík 01 v celkovom objeme 750 tisíc eur. Táto emisia súvisí s rozvojom a novými projektmi našej spoločnosti. Predaj dlhopisov je postupný a plánujeme ho ukončiť cca do konca tohto leta.

dlhopis Bukna & Laurinčík 01

Pomáhame si navzájom výmenou know-how

Podieľali sme sa tiež na príprave prednášky o predaji služieb. Zúčastnili sa ho zamestnanci našich partnerov (BUKNA, advokátska kancelária, s.r.o., MATLAK economy, s.r.o., Realitná kancelária OREA, s.r.o., Fokus studio spol. s.r.o.) a vzišla z toho super myšlienka. Približne raz za jeden až dva mesiace pripraví niektorá z našich partnerských firiem školenie a sprístupní ho zdarma všetkým firmám. Takto vytvoríme rámec cca 6 až 12 školení na rôzne témy z rôznych oblastí. Prednášky sú naplánované v spoločnom kalendári, a tak si zamestnanci a ich šéfovia môžu vybrať, či a kto sa prednášky zúčastní. Zaoberáme sa aj myšlienkou, že do tejto schémy zapojíme viaceré firmy a budeme si navzájom pomáhať rozvíjať vedomosti a zručnosti.

spoločné školenie Bukna & Laurinčík

Plodné prostredie 🙂

A spočítali sme tiež, koľko tehotných kolegýň, resp. už mamičiek, nám za poslednú dobu v širšom kolektíve pribudlo/pribudne. Päť! Aj keď nám to spôsobuje prevádzkové problémy, veľmi sa tešíme a dievčatám gratulujeme. 🙂

ceny v Toronte za posledných 13 rokov zdvojnásobili

UBS bublinový index (Global Real Estate Bubble Index)

Podelíme sa s vami o veľmi zaujímavý článok z Business Insider. Banka UBS každoročne zostavuje Global Real Estate Bubble Index. Čo to vlastne je? Bublinový index, ako ho my v skratke nazývame je prehľad, ktorým banka sleduje riziko vzniku bubliny na trhu s nehnuteľnosťami. UBS sleduje vo vybraných mestách, najmä vo vychytených trhoch, medziročný rast cien nehnuteľností na bývanie.
UBS Global Real Estate Bubble Index

V mestách ako Mníchov, Toronto, Amsterdam, Sydney a Hong Kong narástli ceny len za posledný rok o 10%. Ak by bolo takéto tempo rastu nepretržité, ceny nehnuteľností by sa zdvojili každých 7 rokov. A toto je podľa banky UBS neudržateľné.

Napríklad ceny v Toronte sa za posledných 13 rokov zdvojnásobili, pričom reálny príjem z ich prenájmu narástol len o 5%, resp. o 10%.  Na druhej strane sa javí Chicago ako vhodná voľba, keďže index ukazuje, že nehnuteľnosti sú tam podhodnotené.
UBS bublinový index
UBS bublinový index

Stále sledujeme vývoj na svetovom i domácom trhu nehnuteľností. So zaujímavými informáciami sa s vami podelíme aj nabudúce.

Zlato na Kubínskej holi

Sme miestni, takže nás pokojne môžete obviniť zo zaujatosti. Navyše, na holi máme podnikateľské aktivity a tento článok môže pokojne vyznieť tendenčne. Ale akokoľvek, sme úprimne presvedčení, že na Kubínskej holi máme zlato, ktoré my, domáci, nedoceňujeme. Možno je to tým, že človek si všeobecne menej váži veci, ktoré má a ich hodnotu si uvedomí až vtedy, keď ich stratí.

Top stredisko

Zjazdovka na holi je na slovenské pomery neskutočne dlhá, široká a krásna. Náročné i pohodové úseky, prašany, lesíky, extrémy a neuveriteľne nádherné výhľady. Všetko to tam máme. Kto lyžuje na holi vie, čo s ním narobí tento južný kopec za pekného počasia. Neuveriteľný príval endorfínov. Keď sa k tomu pridá inverzia, ocitáme sa v inom svete. Úplne odstrihnutí od toho pod mliečnou prikrývkou.

Lyžiarske stredisko zažíva za ostatné roky mimoriadny rozvoj. Vďaka mohutným investíciám vlastníka strediska pribudli lanovky, zasnežovanie, technika, rozšírili sa zjazdovky a pribudli služby. Počty lyžiarov stúpajú. V lete je to už tiež iná káva. Tento rok sme tam videli downhill, rallye, workout camp a na podujatí Spartan race vraj bolo okolo neuveriteľných 10 000 ľudí. Mimo zimnej sezóny je hoľa útočiskom mnohých chatárov, hubárov a nehovoríme o bežcoch a cyklistoch. Pre niektorých je výšľap na hoľu neodmysliteľnou klasikou. Je nepochybné, že Kubínska hoľa patrí medzi top slovenské lyžiarske strediská. Náš názor je, že vedie v konkurencii stredísk ako Vrátna, Oščadnica, Donovaly, Malinô Brdo, Roháče, Bachledka atď.

Ski Park Kubínska hoľa
Ski Park Kubínska hoľa

Ekonomický prínos pre región

Ekonomický prínos pre blízky región okolo Dolného Kubína je neodškriepiteľný. Na hoľu chodí viac a viac lyžiarov, medzi ktorými je množstvo solventných ľudí. Títo míňajú peniaze na svahu, v reštauráciách a v blízkom Dolnom Kubíne využívajú ďalšie služby miestnych podnikateľov. Najmä prevádzkovatelia ubytovania sa tešia. Chaty, penzióny a hoteli sú v zime plné a letá sa stále zlepšujú. Toto sa samozrejme prejavuje aj v zväčšenom záujme o nehnuteľnosti, ktorým sa venuje aj naša firma, ktorá na Kubínke úspešne realizuje projekt www.macickovo.eu. Ľudia chcú pozemky, chaty a penzióny, ktoré sami užívajú alebo komerčne prenajímajú. V tomto smere robí veľký kus práce aj miestny urbár, ktorý spolu so strediskom výrazne prispieva k možnostiam na zvýšenie ubytovacích kapacít.

Zimný spoločenský život

Pre miestnych má hoľa, okrem ekonomických, aj ďalšie benefity. Z hole sa stalo miesto zimného spoločenského života. Ak chcete stretnúť známych, idete na hoľu v sobotu a “zaparkujte” v Chalupe u Kramerov, v bufete u Romana s Jarom alebo celkom hore u chalanov z Vrcholovky. Ak si chcete byť na 100% istý, že stretnete kamarátov, choďte tam na Štefana. Ale bez auta. Neviem či si dobre uvedomujeme, čo tu máme. A to len pár kilometrov od mesta. Množstvo mojich známych chodí cez zimu vysmiatych ako lečo. Červené líca a iskry v očiach majú spoločného menovateľa. Kubínsku hoľu. Fantastická lyžovačka na počkanie. Stačí si odskočiť “hore”. Kladiem si otázku, čo by sme robili, keby sme Kubínku nemali. Určite by sme si poradili, ale bolo by to omnoho smutnejšie.

SKI PARK Kubínska Hoľa
SKI PARK Kubínska Hoľa

Potrebujeme ubytovanie a služby

Zjazdovky, vleky a lanovky sa nedajú rozširovať donekonečna. Stredisko má svoje objektívne limity (veľkosť svahu, prepravné kapacity a pod.). K ďalšiemu rozvoju, z ktorého bude profitovať celý región je potrebné pridať lôžka a služby. Na Kubínsku hoľu tak dokážeme pritiahnuť dovolenkárov, ktorí prídu na týždňovú lyžovačku a z hole, resp. Dolného Kubína sa týždeň nepohnú. To znamená, že tu budú týždeň utrácať a živiť miestnych ľudí. Preto potrebujeme viac a viac lôžok čím bližšie k stredisku a pestrejšiu paletu kvalitných služieb. Nemyslím pritom len na služby priamo na svahu. Lyžiarom musíme priniesť zábavu, diskotéky, kvalitné reštaurácie, wellness, kúpanie a rôzne iné aktivity, ktoré ich u nás dokážu udržať v blízkosti strediska na viac dní. Čo sa týka lôžok, ak napríklad porovnáme ponuku ubytovania v Jasnej s tou na Kubínskej holi a v blízkom okolí, máme čo doháňať.

Nezaspať

Dopyt po službách, ubytovaní, a teda aj po nehnuteľnostiach je v oblasti Kubínskej hole obrovský. Ak ho uspokojíme, vytvoríme nové pracovné miesta a naštartujeme ďalší rozvoj, z ktorého bude profitovať samotné stredisko a tiež množstvo menších podnikateľov. Za nás môžem povedať, že plánujeme pripraviť ďalšie pozemky, ktoré budú určené na výstavbu penziónov alebo menších horských hotelov. Mali by sme usilovne súťažiť s inými regiónmi o priazeň turistov. Možno si celkom neuvedomujeme, aký obrovský potenciál máme za humnami. Nemali by sme zaspať, tieto príležitosti sú naše.

Juraj Bukna

Bublina na trhu nehnuteľností bukna laurinčík

Ako vzniká bublina na trhu nehnuteľností?

V článku pre Business Insider hovorí Američan Warren Buffett (americký investor, filantrop a jeden z najbohatších mužov sveta) o tom, ako vzniká bublina na trhu nehnuteľností. Mnoho z jeho všeobecných vyjadrení sa dá vzťahovať aj na Európu a môžeme nachádzať paralelu aj pri írskej “prasknutej” bubline. Poučíme sa aj my – Slováci?

Prestali sme sa obmedzovať? 

Ako sa môžete dočítať v zahraničnej tlači, Warret Buffet má veľmi triezve názory na obchodovanie s nehnuteľnosťami. Možno aj preto ho citujú médiá po celom svete. Všeobecným problémom na trhu nehnuteľností, podľa jeho slov je hlavne fakt, že ľudia si začali myslieť, že zásoby sú neobmedzené a zabudli na limit a obmedzenia pri kúpe nehnuteľností, hovorí v rozhovore pre National Archives. Takže po určitom čase sa zabudne na pôvodne plánovanú investíciu a neskôr sa z toho vykľuje “bublina” a cena (jej rastúca hodnota) prevalcuje pôvodný zámer kupujúceho.

Cenový ošiaľ ľudí prevalcuje, ovládne ich mysle a životy

Podľa štatistík, ktoré Warret v rozhovore uvádza, že 66-67 percent ľudí chce bývať vo vlastnom. Môžu si na to veľmi ľahko požičať, a navyše sú presvedčení o tom, že ceny pôjdu hore. Ihneď si nehnuteľnosť kúpia. Získajú to, po čom vždy túžili. Takže zdravý úsudok prinúti človeka kúpiť nehnuteľnosť tento rok, pretože ďalší rok jeho cena porastie. Cenový ošiaľ ľudí prevalcuje, ovládne ich mysle a životy. V konečnom dôsledku nekúpime jeden byt, ale rovno tri, štyri alebo päť. Požičiame si kopec peňazí a splácame vysokú splátku, na ktorú ani častokrát nemáme. A takto sa to točí dookola, a opantáva to mysle ľudí, až to dôjde do neúnosného štádia, kedy sa trh s nehnuteľnosťami nafúkne ako taká bublina. A práve o nej, sa pokúša hovoriť, okrem iných, aj tento Američan.

Toto sme mali možnosť sledovať aj pri kolapse nehnuteľností v Írsku. Ľudia sa nevedeli zastaviť. Kupovali nehnuteľností, prenajímali ich a žili z toho. Nevedeli sa nabažiť. Chceli vlastniť stále viac a viac.

Ako ste na tom vy? Viete sa držať pri zemi, alebo sa nechávate ovládnuť trendami a súčasným životným štýlom? Aj pri tomto inšpiratívnom človeku sa potvrdilo, že niet nad zdravý sedliacky rozum.

Zdroj: http://www.businessinsider.com/warren-buffett-explains-how-bubbles-are-formed-2016-3
vlastniť, či prenajať nehnuteľnosť?

Sedem z desiatich ľudí v EÚ žije v nehnuteľnosti, ktorú vlastní

V Európskej únii (EÚ) v minulom roku takmer 70 % (69,3 %) populácie bývalo v nehnuteľnosti, ktorej boli vlastníkmi, zatiaľ čo 30,7 % si prenajalo svoje bývanie.

Najvyšší podiel majiteľov bol zaznamenaný v Rumunsku, najnižší v Nemecku. Viac ako polovica (57,5 %) obyvateľov EÚ žila v domoch, v bytoch bývalo 41,8 % ľudí. Štatistiku za rok 2016 zverejnil Štatistický úrad Európskych spoločenstiev Eurostat.
Pokiaľ ide o štatút držby, v roku 2016 bolo v každom členskom štáte viac vlastníkov ako nájomníkov v každom členskom štáte EÚ. Najvyšší podiel obyvateľov vlastniacich svoje obydlie bol v Rumunsku (96,0 %), pred Litvou (90,3 %), Chorvátskom (90,1 % %), Slovenskom (89,5 %) a Maďarskom (86,3 %).

Na opačnom konci, no stále s nadpolovičnou väčšinou vlastníkov, skončili obyvatelia v Nemecku (51,7 %) a Rakúsku (55,0 %). O niečo lepšie boli na tom v Dánsku (62,0%), vo Veľkej Británii (63,4%), vo Francúzsku (64,9%) a vo Švédsku (65,2%).
Vo väčšine členských štátov žilo v roku 2016 viac obyvateľov v dome, pričom najvyšší podiel zaznamenalo Spojené kráľovstvo (84,8 %), nasledovali Chorvátsko (79,8 %), Belgicko (77,7 %) a Holandsko (76,2 %). Celkovým lídrom je však Írsko s 92,5 %, no tam prebiehal výskum ešte v roku 2015. Bývanie v bytoch prevažovalo v 10 členských štátoch EÚ, hlavne v Španielsku a v Lotyšsku (v oboch krajinách 66,1 %), v Estónsku (62,0 %), v Litve (58,2 %), v Nemecku a v Grécku (zhodne 57,1 %).
Štatistika, v akom type nehnuteľnosti bývajú Slováci, vyznela pomerne vyrovnane, keď 48 % uprednostňuje dom a 51 % býva v byte. V ostatných typoch nehnuteľností býva zvyšných 0,6 % Slovákov.

Zdroj: ekonomika.sme.sk