Rovnako ako Veľká Británia, aj Švédsko bolo v nedávnych desaťročiach nútené vysporiadať sa nedostatkom obytných nehnuteľností, pričom celková ponuka na miestnom trhu bola znížená aj v dôsledku veľkého množstva imigrantov.

Švédi však majú dlhú tradíciu v nachádzaní nových riešení v rámci trhu s nehnuteľnosťami. Nerobia tak prostredníctvom odborných správ a analýz, ale volia si omnoho praktickejší prístup v podobe masívnych „expozícií“. Jedná sa v podstate o prehliadky nových obytných komplexov a areálov, ktoré sú obvykle navrhnuté takým spôsobom, aby odzrkadľovali sociálne hodnoty daného obdobia.

Najnovším podobným projektom je komunita vybudovaná v meste Linköping na juhu krajiny, v ktorom žije približne 153 000 obyvateľov. Reč je o inovatívnej obytnej štvrti s názvom Vallastaden, ktorá je prvou mestskou expozíciou takýchto rozmerov.

Toto „mesto budúcnosti“ otvorilo svoje brány laickej a odbornej verejnosti v priebehu septembra minulého roka, pričom okamžite sem začali prichádzať masy návštevníkov, ktorých zaujímali úzke ulice, rozmanité domovy a jedinečná úprava krajiny.

Tento projekt o sebe tvrdí, že demonštruje „budúci spôsob výstavby, bývania a života v meste“. Dôraz kladie na podporu individuality a hlbšiu sociálnu interakciu v spoločensky zmiešanej komunite. K celkovej atraktivite areálov prispieva ekologická infraštruktúra, zelené spoločenské priestory a budovy skonštruované v súlade s inovatívnymi stavebnými technikami.

Futuristická štvrť sa rozlieha na ploche väčšej než osem hektárov a spája tak rozľahlý univerzitný kampus so samotným centrom mesta Linköping. Celá štvrť bola vybudovaná na zelenej lúke s využitím inovatívnych zásad krajinného plánovania a obstarávania, vďaka čomu mali jednotlivci, developeri a architekti voľnú ruku v tom, akú konečnú podobu vdýchli unikátnym obytným jednotkám.

Tohto projektu sa zúčastnilo 40 developerov, ktorí v priebehu iba piatich rokov vybudovali viac ako 1 000 domov a bytov. Výstavba prebiehala tempom, o ktorom by väčšina britských staviteľov bez váhania vyhlásila, že vôbec nie je dosiahnuteľné. Výsledky tejto iniciatívy sú pozoruhodné.

Riešenie nedostatku obytných nehnuteľností v Londýne

Vallastaden prezentuje niekoľko jedinečných riešení, ktoré by mohli byť aplikované pri riešení otázky nedostatku bývania na území Londýna.

Linda Thielová je riaditeľkou nového londýnskeho štúdia White Arkitekter, ktoré spadá pod švédsku architektonickú kanceláriu, ktorá navrhla úpravu štvrte Vallastaden a pracovala aj na dizajne dvoch nových bytových komplexov.

Thielová povedala: “Hustota zástavby a úzke uličky sú kľúčovými prvkami mestskej regenerácie Londýna. Starosta Londýna má v záujme začleniť takéto prvky do nového plánu mestskej výstavby.“

Architekta ďalej uviedla: „Štvrť Vallastaden sa k výzvam spojeným s budovaním kvalitného priestoru pre život stavia úplne novým spôsobom, pričom aplikuje mnohé moderné inteligentné technológie. Úzke ulice dokonale korešpondujú s priestrannými interiérmi, mimoriadnou výškou jednotlivých podlaží a častým budovaním mezonetových bytov. Početné vonkajšie priestory a vhodné krajinárske úpravy vytvárajú ďalšie zelené „obývacie izby“, ktoré majú možnosť spoločne zdieľať všetci obyvatelia štvrte. Vytváranie takéhoto priestoru v rámci husto zastavaných oblastí si vyžaduje obzvlášť veľkú pozornosť a práve to je niečo, čo sa môžeme naučiť od štvrte Vallastaden.“

Pat Hayes je generálnym riaditeľom spoločnosti Be First, ktorá spadá pod firmu Barking & Dagenham a špecializuje sa na bezprostrednú regeneráciu mestských oblastí. Okrem toho má na starosti plánovanie výstavby v rámci východných štvrtí Londýna a v blízkej budúcnosti tu zamýšľa vybudovať viac než 50 000 nových obytných jednotiek.

Práve spoločnosť Barking & Dagenham je miestom, kde londýnsky starosta Sadiq Khan nedávno predstavil svetu svoj nový územný plán mesta. Je potrebné poznamenať, že starosta Londýna je tiež jedným z fanúšikov švédskeho projektu Vallastaden.

Khan povedal: „Úspech tohto projektu spochybňuje všetky výhovorky našich domácich staviteľov, ktorí tvrdia, že nedokážu budovať nové domy dostatočne rýchlo. Švédska futuristická štvrť je projektom na pôsobivej mierke a ďaleko presahuje konštruktérske možnosti, na ktoré sme boli v našich regiónoch doteraz zvyknutí. Švédski inžinieri boli schopní uviesť na trh veľký objem cenovo dostupných obytných jednotiek v rámci pozoruhodne krátkeho časového intervalu. Toto nové bývanie je navyše charakteristické ľudskou prívetivosťou a ekologickou hodnotou.“

Ako sa im to podarilo?

Vedenie švédskeho mesta poverilo plánovaním projektu Vallastaden developerskú spoločnosť Linköpingsexpo AB. Simon Helmér, ktorý je jej výkonným riaditeľom, vysvetlil: „Svoju prácu sme postavili na troch základných myšlienkach. Správa mesta už pred predajom konkrétnych parciel vypracovala podrobný plán stavby, ktorý pochádzal z dielne agentúry Oki Doki Architects.“

Developer ďalej povedal: „Dostupné pozemky sme rozdelili na 100 parciel, ktoré boli následne ponúknuté na predaj. Takýmto spôsobom sme chceli povzbudiť menších a kreatívnejších developerov. Týchto developerov sme potom nechali medzi sebou súperiť – nie však v oblasti ceny, ktorá bola fixne daná, ale s ohľadom na kvalitu výsledného projektu. Klasický spôsob fungovania bežného plánovacieho systému má tendenciu znevýhodňovať či dokonca úplne vylučovať menších developerov.“

Zúčastnení developeri boli v tajnom hlasovaní posudzovaní bodovacím systémom založenom na 19 kritériách. Body získavali napríklad za používanie dreva a inovatívnych metód budovania. Vysoko cenené boli aj energetické systémy, ktoré napríklad využívali solárne panely a nadbytočnú energiu usmerňovali naspäť do siete. Pozitívne hodnotenými prvkami boli aj umelecké úpravy a výskumné projekty zamerané na zlepšovanie sociálneho spolunažívania v bytových komplexoch. Viac bodov získavali aj adepti, ktorí nespadali pod veľké staviteľské firmy, ale pôsobili v úlohe malých inovatívnych architektonických kancelárií a developerov.

Výška budov vo futuristickej štvrti je do istej miery obmedzená požiadavkou týkajúcou sa čo najefektívnejšieho využitia denného svetla. Developeri však mali možnosť meniť výšku jednotlivých podlaží stavieb v súlade so svojimi predstavami, pomocou ktorých sa snažili dosiahnuť čo možno najlepšie výsledky. Komplex Vallastaden je tak charakteristický rôznorodou výškou budov a vysoko individuálnym vzhľadom každej stavby – jedná sa však o prvok, ktorý sa v rámci britského plánovacieho systému zdá byť mimoriadne nepopulárnym.

Inovatívne parkovanie

Všetkých 40 víťazných developerov – od najväčších švédskych firiem ako napríklad Skanska až po jednotlivých majiteľov bytov a nových architektonických firiem – muselo prispieť k budovaniu spoločného parkovacieho domu. Jedná sa o viacpodlažné parkovisko, ktoré efektívne odstraňuje parkujúce vozidlá z úzkych uličiek a širších hlavných ulíc.

Zúčastnení developeri sa navyše v priebehu piatich rokov podieľajú aj na financovaní bezplatného členstva v automobilovom klube, pričom rezidenti za túto službu platia iba vtedy, keď motorové vozidlo používajú. Výsledkom takejto iniciatívy je skutočnosť, že pod balkónmi neparkujú žiadne autá a celková dopravná situácia v tejto štvrti je mimoriadne prehľadná.

Úprava krajiny a ďalšie možnosti

Developeri museli dodržiavať aj ďalšie jednoduché pravidlá. Každá budova musela siahať až po samotný chodník, aby tak vznikali súvislé priečelia. Podmienkou bolo tiež začlenenie nebytových priestorov na podporu rozvoja podnikov.

Rôzne skupiny developerov sa v rámci jednotlivých obytných blokov pričinili o vytvorenie „komunálnych skleníkov“ o celkovej rozlohe až 250 metrov štvorcových, ktoré zahŕňajú pracovné priestory pre obyvateľov, vnútorné ihriská pre deti, ale aj skutočné skleníky, v ktorých si môžu rezidenti pestovať kvety a vybrané domáce plodiny. Súčasťou bytových komplexov sú často aj hosťovské izby, v ktorých môžu rezidenti ubytovať svojich priateľov.

Švédska štvrť Vallastaden v súčasnosti zahŕňa 200 študentských izieb dostupných na prenájom, 250 prenajímateľných obytných nehnuteľností, 550 bytov určených pre priamy predaj a 40 samostatných apartmánov.

Simon Helmér nakoniec dodal: „Takéto projekty umožňujú nezávislým architektom a developerom prejaviť svoju kreativitu. Jedná sa o mimoriadne zaujímavý koncept, ktorý môže rovnako efektívne fungovať v škandinávskych mestách, ale aj v britských metropolách.“

Zdroj: www.neoreal.sk

To, že projekt Hillside Kubínska hoľa má výbornú polohu vo vychytenom stredisku zimných športov, je každému úplne jasné. Skvelou správou však je, že stredisko SKI Kubínska hoľa výrazne ožíva aj v lete.

Letná prevádzka lanoviek a veľa zaujímavých atrakcií

Návštevníci Kubínskej hole si neopakovateľný výhľad môžu užiť aj počas horúcich letných dní. Vďaka lanovkám, ktoré sú v lete prevádzkované cez víkendy, môžete ušetriť čas a aj energiu, a tie potom využiť na ďalšie atrakcie, o ktoré sa starajú nadšenci v spolupráci so strediskom. Takýto rozbeh letných sezón určite poteší aj budúcich majiteľov apartmánov Hillside. Čo všetko teda návštevníkov Kubínskej hole v lete čaká?

Adrenalín, relax a romantika

Letná sezóna bude na Kubínkej ozaj nabitá a každý si príde na svoje. Pre nadšencov adrenalínu je k dispozícii Bike Park, ktorý sa svojou downhillovou traťou radí k najdlhším a najťažším na Slovensku. Koho to na zemi nebaví ten si môže výhľad vylepšiť a užiť si vtáčiu perspektívu pri paraglidingu. Menej nároční adrenalínoví fanúšikovia majú k dispozícii trojkolky alebo kolobežky, ktoré sú skvelou voľbou aj pre rodiny so staršími deťmi. Ak by ste mali dosť spúšťania sa dole kopcom a radšej chcete makať, žiadny problém. Lanový park TARZANIA preverí vaše fyzické zručnosti. Alebo rôzne cyklotrasy, ktoré sú naozaj zaujímavé, náročné a veľmi populárne. Zdatnejší cyklista sa s horským bicyklom dostane až na samý vrch Kubínskej hole a svoju púť si môže osviežiť na príjemnej Chate na Kubínskej holi, ktorá sa nachádza 1100 metrov nad morom. Pre peších turistov – fajnšmekrov je veľmi lákavé, trošku skryté a tajomné, Puchmajerovej jazierko. A ak už bolo aktivity naozaj dosť, môžete si dopriať romantiku pri člnkovaní na jazierku v srdci strediska alebo letné kino s neopakovateľnou atmosférou v BaseCampe Skalka. Hovorí sa, že na Kubínskej holi môže vyrásť jedna adrenalínová atrakcia, ktorá bude najväčšia svojho druhu v strednej Európe. Keď sa tieto informácie potvrdia, určite vám dáme vedieť. Tak čo myslíte? Oplatí sa tráviť zimy aj letá v krásnom oravskom prostredí plnom rôznych aktivít? Podľa nás jednoznačne.

Tvrdá drina v blate, vode a na prekážkach

Neodmysliteľnou súčasťou leta na Kubínskej holi sa stali aj tvrdé preteky, ktoré preveria fyzickú, ale aj psychickú stránku každého bežca. Spartan Race si tento rok pre svojich súťažiach pripravil 3 preteky. Pretek BEAST, ako najťažší s dĺžkou 20+ km a plný prekážok. Ľahšia, no stále ťažká varianta preteku je SUPER, s dĺžkou trate 13+ km a viac ako 25 prekážkami. No a najkratšou variantou preteku je SPRINT, odporúčaný pre začiatočníkov, v ktorom trať meria 5+ km a má 20 a viac prekážok. Tohtoročný SPRATAN na Kubínskej holi sme si nenechali ujsť ani my. Pár záberov z nášho boja.

Ako developera nás veľmi teší, že lokalita Kubínskej hole, v ktorej plánujeme realizovať náš projekt Hillside, stále napreduje a snaží sa svojim návštevníkom ponúknuť nové a nové možnosti. Veríme že, aj vďaka tomu budú apartmány Hillside pre svojich majiteľov dobrou investíciou. Aktuálne finalizujeme projektovú dokumentáciu k územnému rozhodnutiu a podstupujeme prvé fázy inžinieringu.

Ak Vás náš projekt Hillside zaujíma, buďte pripravení a sledujte nás. Na jeseň zverejníme viac a prví záujemcovia si už budú môcť predbežne rezervovať svoje apartmány.

Americký miliardár a známy investor Warren Buffett vstupuje na berlínsky trh s nehnuteľnosťami. Jeho firma Berkshire Hathaway Home Services (BHHS) bude spolupracovať s miestnou realitnou spoločnosťou Rubina Real Estate. S odkazom na oznámenie Buffettovho podniku o tom informovala agentúra Reuters. Ceny nájmov a nehnuteľností v nemeckom hlavnom meste rastú, stále sú ale pod úrovňou v iných západoeurópskych metropolách ako je Londýn alebo Paríž, drahší je aj bavorský Mníchov.

Podľa šéfa BHHS Gina Blefariho ide o prvú dohodu so zahraničným partnerom, nebude vraj ale posledná: „V nadchádzajúcich mesiacoch uzavrieme franšízove zmluvy s renomovanými realitnými kanceláriami v Európe, Ázii, Severnej Amerike a ďalších krajinách,“ povedal Blefari podľa serveru Spiegel Online.

Berkshire Hathaway Home Services

Berkshire Hathaway Home Services bola založená v roku 2013. Podľa ich údajov spolupracuje s viac ako 45 tisíc maklérmi a 1400 realitnými agentúrami v USA. Jej majiteľ Warren Buffett je podľa časopisu Forbes so svojimi viac ako 80 miliardami dolárov druhým najbohatším mužom na svete a preslávil sa svojím čuchom pre výhodné obchody. V období finančnej krízy po roku 2007 požičala jeho investičná firma Berkshire Hathaway peniaze banke Goldman Sachs, zaisťovni Swiss Re alebo priemyselnému kolosu General Electric. Späť ich získala spolu s tučnými ziskami, pripomenul Spiegel Online.

Veľké nemecké mestá sa stávajú „mekkou“ realitných investorov. Podľa minuloročnej štúdie poradenskej spoločnosti PricewaterhouseCoopers (PwC) a neziskové organizácie Urban Land Institut sa to začína odrážať aj na rastoch nájmov, ktorý by mal byť tento rok najvyššie v Európe.

Podľa nemeckej centrálnej banky sa ceny bývania v Berlíne, Hamburgu, Mníchove alebo Frankfurte nad Mohanom od roku 2010 zvýšili o viac ako 60 percent. Banka už vlani varovala pred možnou realitnou bublinou.

Zdroj: ČTK

Presne takto pred dekádou zakúsili Íri na vlastnej koži – po rokoch blahobytu a neobmedzeného prístupu k financiám – írsku krízu. Najznámejší írsky ekonóm David McWilliams nedávno pre írske noviny The Irish Times skonštatoval, že ekonomická kríza v Írsku sa predpokladať dala. Rapídne zotavenie ekonomiky nie.

Pre Írov to boli ťažké roky, ktoré pre nich znamenali poníženie a hnev nad vlastnou neschopnosťou i neschopnosťou kompetentných.

Ťažké roky však zvládli bravúrne a za mnoho môže aj ich neuveriteľný pozitivizmus, zmysel pre humor, neformálnosť, dobrá nálada a aj to, že krajina ponúka atraktívne daňové stimuly pre nadnárodné spoločnosti.

Banková kríza bola “Made in Ireland”

Každý, kto sa pred rokom 2008 zaujímal o ekonomiku na zelenom ostrove, mohol tušiť, že sa toto udeje. Po tom, ako írskym bankám došli financie, začali si ich požičiavať zo zahraničia, aby mohli financovať mániu na trhu írskych nehnuteľností. Následne sa írske domácnosti zadlžili natoľko, že nestačili splácať hypotéky. Banková kríza nezačala so skrachovaním bánk v roku 2008 ale s nadmerným poskytovaním úverov už začiatkom roku 2000. Šéfovia írskych bánk si však brúsili zuby na väčšie bonusy a začali čoraz viac riskovať. Po celom svete hľadali možnosti ako si požičať ďalšie peniaze, ktoré by následne poskytli vo forme úverov doma v Írsku. Čím väčšie zisky banka dosahovala, tým boli vyššie bonusy bankárov. Banky požičiavali a Íri si kupovali nehnuteľnosť za nehnuteľnosťou. Zlyhanie zo strany bánk bolo predvídateľné, zabrániteľné a vyrobené v Írsku, skonštatoval vo svojom komentári David McWilliams. Tento kolaps ani tak nebol príčinou následných problémov Írska, ale skôr dôsledkom predchádzajúcich hospodárskych previnení.

Krajina profituje z technologických inovácií, ktoré začali po roku 2012

Prekvapujúcim faktom však zostáva nečakané oživenie hospodárstva, ktoré sa dá pozorovať od roku 2012. Ekonomika sa zotavila pomerne rýchlo. Prečo je tomu tak? David McWilliams to vo svojej pravidelnej rubrike popisuje nasledovne. Globálny hospodársky cyklus, a hlavne ten írsky, veľmi závisí od zmien, ktoré so sebou prinášajú technologické inovácie. Írsko z toho profituje viac ako ktorákoľvek iná krajina. Veď nenadarmo opisujú Írsko ako Silicon Valley Európy.

“Rok 2008 bol v skutočnosti rok, kedy sa všetko začalo,“ hovorí David.

Revolučný iPhone lámal rekordy predaja, bol spustený Netflix,  Amazon vydal Kindle. V roku 2008 bola prenajatá prvá izba cez Airbnb. Sociálna sieť Twitter sa rozbehla a bol založený Instagram. Spustili Spotify, jednu z technológií ktorá zmenila hudobný priemysel. O rok neskôr vznikli aj Whatsapp, Snapchat, či Uber. V Japonsku Satoshi Nakamoto vytvoril Bitcoin.

Práve tieto technológie zmenili spôsob fungovania hospodárstva. Írsko, kde je vysoká prítomnosť zahraničných spoločností, (hlavne vďaka atraktívnym daňovým stimulom) je jednou z krajín, ktoré naštartovanie týchto technológií posunuli tam, kde je teraz. Írska ekonomika reagovala na tieto technologické zmeny mimoriadne dobre, zamestnanosť a dopyt stále rastú.

Všetko závisí od jednotlivcov

Na koniec sa David McWilliams pýta: “Ako sa náš vzdelávací systém bude v blízkej dobe prispôsobovať svetu, v ktorom ľudia budú musieť vytvárať vlastné pracovné miesta, na rozdiel od hľadania práce, ktorú dáva niekto iný? Ako budú sociálne a daňové systémy využívať technológie a údaje na zlepšenie efektívnosti? Ako sa bude politika zaoberať víťazmi a porazenými v tejto novej ekonomike? Naučili sme sa niečo od posledného bankového kolapsu?“

Odpoveďou môže byť, že sme sa naučili pravdepodobne viac ako si myslíme, ale menej, ako by sme mali. Ľudská prirodzenosť je taká, aká je a trh s nehnuteľnosťami môže ľahko priniesť novú bublinu v extrémne krátkom čase.

Všetko záleží aj od nás jednotlivcov, ako sa postavíme k tomuto “novému svetu a technologickým výzvam.“

Po prijateľnom januári nás prekvapil studený február. Mrzlo tak, že sme na našich stavbách nemohli pokračovať tak, ako sme si naplánovali. Ale čo sa dalo, to sme urobili. Na projekte Lucenkova sme v administratívnej budove dokončili hrubú fasádu a založili okná. Pre budovu obchodu a služieb sme pripravili základy a zadali sme do výroby nosnú oceľovú konštrukciu. Na rodinných domoch v Párnici pribudli v interiéroch rozvody vody, kanalizácie a elektriny. Taktiež sme dostali informáciu, že už máme vyrobené krásne okná a dvere pre apartmány v Borovici. Už len počkať, kedy stúpne teplota nad -5 stupňov a môžeme ich osádzať. Na všetkých stavebne rozbehnutých projektoch sme urobili kusisko neviditeľnej roboty, ktorá spočívala v tendrovaní a zazmluvňovaní subdodávateľov.

Máme prvé vizualizácie pre HillSide

Usilovne pracujeme aj na projekte Hillside. Na spolupráci sme sa dohodli s veľmi zaujímavými architektmi, ktorých predstavíme čochvíľa.  Spolupráca prebieha nad očakávanie. Dostali sme prvé ideové návrhy, hmoty a hrubé bilancie. Veľmi sa nám to páči a tešíme sa, až prvé vizualizácie predstavíme. Ak chcete dostať informácie o projekte ako prví, zanechajte nám email na www.hillside.sk. Sledujte nás aj na Facebooku, či Instagrame #hillsidekubinska.

Nové príležitosti

Počas februára naši projektoví manažéri venovali približnej 300 hodín vyhľadávaniu a analýze nových príležitostí, a to najmä v Žiline a Banskej Bystrici. Už už sa zdalo, že sa nám podarí zazmluvniť veľmi zaujímavú nehnuteľnosť. Žiaľ, musíme ešte chvíľu počkať. Vo vyhľadávaní a analyzovaní teda pokračujeme usilovne ďalej.

Do konca leta budeme predávať vlastné dlhopisy

Vo vnútri firmy sa tiež diali zaujímavé veci. Emitovali sme prvú várku našich vlastných dlhopisov s názvom Bukna Laurinčík 01 v celkovom objeme 750 tisíc eur. Táto emisia súvisí s rozvojom a novými projektmi našej spoločnosti. Predaj dlhopisov je postupný a plánujeme ho ukončiť cca do konca tohto leta.

Pomáhame si navzájom výmenou know-how

Podieľali sme sa tiež na príprave prednášky o predaji služieb. Zúčastnili sa ho zamestnanci našich partnerov (BUKNA, advokátska kancelária, s.r.o., MATLAK economy, s.r.o., Realitná kancelária OREA, s.r.o., Fokus studio spol. s.r.o.) a vzišla z toho super myšlienka. Približne raz za jeden až dva mesiace pripraví niektorá z našich partnerských firiem školenie a sprístupní ho zdarma všetkým firmám. Takto vytvoríme rámec cca 6 až 12 školení na rôzne témy z rôznych oblastí. Prednášky sú naplánované v spoločnom kalendári, a tak si zamestnanci a ich šéfovia môžu vybrať, či a kto sa prednášky zúčastní. Zaoberáme sa aj myšlienkou, že do tejto schémy zapojíme viaceré firmy a budeme si navzájom pomáhať rozvíjať vedomosti a zručnosti.

Plodné prostredie 🙂

A spočítali sme tiež, koľko tehotných kolegýň, resp. už mamičiek, nám za poslednú dobu v širšom kolektíve pribudlo/pribudne. Päť! Aj keď nám to spôsobuje prevádzkové problémy, veľmi sa tešíme a dievčatám gratulujeme. 🙂

V mestách ako Mníchov, Toronto, Amsterdam, Sydney a Hong Kong narástli ceny len za posledný rok o 10%. Ak by bolo takéto tempo rastu nepretržité, ceny nehnuteľností by sa zdvojili každých 7 rokov. A toto je podľa banky UBS neudržateľné.

Stále sledujeme vývoj na svetovom i domácom trhu nehnuteľností. So zaujímavými informáciami sa s vami podelíme aj nabudúce.

Uletený nápad

Tento nápad vznikol hneď pri prvom riadnom brainstormingu k projektu Hillside. Vtedy sme to ešte pracovne volali “staré parkovisko”. Názov Hillside, po slovensky stráň, vznikol súčasne s nápadom na stoličku. Cieľom brainstormingu bolo vytvoriť kampaň a upútať lyžiarov, ktorí denno-denne putujú do Ski parku Kubínska hoľa. Začalo to nápadom na obrovský fotorám, pri ktorom sa odfotil Martin na pláži Melia v Zanzibare. Začali sme vymýšľať a potom to už išlo samo. Za pár desiatok sekúnd Marek zahlásil: “Urobme tam mega stoličku, na ktorej sa budú ľudia fotiť.” Vygooglili sme nejaké obrázky veľkých stoličiek a bolo rozhodnuté.

Výroba našej stoličôčky

Usúdili sme, že výroba stoličky bude brnkačka. Oslovili sme viacerých stolárov a tesárov. A hop. Nikto sa do toho nechcel pustiť. Všetci chceli výrobný nákres, presné rozmery. Nikto si netrúfal dať to od oka. Majstri sa obávali najmä toho, aby správne trafili proporcie. Tak sme zavolali Matúšovi, ktorý je náš odborník na stavby. Matúš mal za 5 minút riešenie: “Stiahol som návod na výrobu klasickej stoličky, rozmery vynásobíme určitou konštantou, operadlo natiahneme dvojnásobne kvôli miestu na reklamný nápis a máme to. Skreslím vám to do rána.” Ráno poslal Matúš výkresy a Marek bežal za Romanom, ktorý mal drevo na stoličku expresne nachystané a natreté na červeno do 24 hodín. Chceli sme stihnúť zlatý týždeň, Silvester! A zas hop. Roman musel na operáciu. Takže sme nabrali cca 3 týždňové zdržanie. Nevadí. Roman zaťal zuby a hneď po návrate z nemocnice to zmontoval, vyviezol, vyriešil posledné detaily osadenia a koncom januára stála červená kráska na mieste. Až teraz si uvedomujem, aké množstvo roboty bolo za týmto malým huncúctvom. Veľmi nás teší, že sa stolička páči a máme na ňu obrovské množstvo pozitívnych reakcií.

A prečo vlastne?

Samozrejme, nie je to o stoličke. Príprava projektu Hillside je v plnom prúde. Medzičasom sme vybrali architektov, ktorí naplno pracujú na urbanistickom návrhu a prvých skicách budúceho projektu. Vyhodnocujeme ekonomické dopady a celkovú uskutočniteľnosť možných variantov. Veľmi nám záleží na tom, aby bol tento projekt po každej stránke špičkový. Robota na ňom nás neskutočne baví a tešíme sa, že čoskoro zverejníme prvé detaily. Bude to zaujímavé.

Navštívte stránku projektu HillSide – www.hillside.sk, zanechajte nám Váš e-mail, a informácie o projekte Hillside dostanete ako prvý.  Sledujte nás taktiež na Facebooku a Instagrame. A hlavne sa nezabudnite fotiť na stoličke a postovať príspevky s hashtagom #hillsidekubinska.

V článku pre Business Insider hovorí Američan Warren Buffett (americký investor, filantrop a jeden z najbohatších mužov sveta) o tom, ako vzniká bublina na trhu nehnuteľností. Mnoho z jeho všeobecných vyjadrení sa dá vzťahovať aj na Európu a môžeme nachádzať paralelu aj pri írskej “prasknutej” bubline. Poučíme sa aj my – Slováci?

Prestali sme sa obmedzovať? 

Ako sa môžete dočítať v zahraničnej tlači, Warret Buffet má veľmi triezve názory na obchodovanie s nehnuteľnosťami. Možno aj preto ho citujú médiá po celom svete. Všeobecným problémom na trhu nehnuteľností, podľa jeho slov je hlavne fakt, že ľudia si začali myslieť, že zásoby sú neobmedzené a zabudli na limit a obmedzenia pri kúpe nehnuteľností, hovorí v rozhovore pre National Archives. Takže po určitom čase sa zabudne na pôvodne plánovanú investíciu a neskôr sa z toho vykľuje “bublina” a cena (jej rastúca hodnota) prevalcuje pôvodný zámer kupujúceho.

Cenový ošiaľ ľudí prevalcuje, ovládne ich mysle a životy

Podľa štatistík, ktoré Warret v rozhovore uvádza, že 66-67 percent ľudí chce bývať vo vlastnom. Môžu si na to veľmi ľahko požičať, a navyše sú presvedčení o tom, že ceny pôjdu hore. Ihneď si nehnuteľnosť kúpia. Získajú to, po čom vždy túžili. Takže zdravý úsudok prinúti človeka kúpiť nehnuteľnosť tento rok, pretože ďalší rok jeho cena porastie. Cenový ošiaľ ľudí prevalcuje, ovládne ich mysle a životy. V konečnom dôsledku nekúpime jeden byt, ale rovno tri, štyri alebo päť. Požičiame si kopec peňazí a splácame vysokú splátku, na ktorú ani častokrát nemáme. A takto sa to točí dookola, a opantáva to mysle ľudí, až to dôjde do neúnosného štádia, kedy sa trh s nehnuteľnosťami nafúkne ako taká bublina. A práve o nej, sa pokúša hovoriť, okrem iných, aj tento Američan.

Toto sme mali možnosť sledovať aj pri kolapse nehnuteľností v Írsku. Ľudia sa nevedeli zastaviť. Kupovali nehnuteľností, prenajímali ich a žili z toho. Nevedeli sa nabažiť. Chceli vlastniť stále viac a viac.

Ako ste na tom vy? Viete sa držať pri zemi, alebo sa nechávate ovládnuť trendami a súčasným životným štýlom? Aj pri tomto inšpiratívnom človeku sa potvrdilo, že niet nad zdravý sedliacky rozum.

Zdroj: http://www.businessinsider.com/warren-buffett-explains-how-bubbles-are-formed-2016-3

Kiež by sme mali vždy toľko času, aby sa každá nehnuteľnosť mohla odovzdávať takto slávnostne. Keď sme dokončili stavbu medicínskeho centra, urobili sme malú recepciu.

Boli na ňu samozrejme pozvaní naši zákazníci, dodávatelia, rodinní príslušníci a priatelia. Začalo to štipkou vážnej hudby a vynikajúcim cateringom. Ukončili sme to opäť dobrou a uvoľnenou zábavou.

Keď bude príležitosť, určite to zopakujeme.  

V Európskej únii (EÚ) v minulom roku takmer 70 % (69,3 %) populácie bývalo v nehnuteľnosti, ktorej boli vlastníkmi, zatiaľ čo 30,7 % si prenajalo svoje bývanie.

Najvyšší podiel majiteľov bol zaznamenaný v Rumunsku, najnižší v Nemecku. Viac ako polovica (57,5 %) obyvateľov EÚ žila v domoch, v bytoch bývalo 41,8 % ľudí. Štatistiku za rok 2016 zverejnil Štatistický úrad Európskych spoločenstiev Eurostat.
Pokiaľ ide o štatút držby, v roku 2016 bolo v každom členskom štáte viac vlastníkov ako nájomníkov v každom členskom štáte EÚ. Najvyšší podiel obyvateľov vlastniacich svoje obydlie bol v Rumunsku (96,0 %), pred Litvou (90,3 %), Chorvátskom (90,1 % %), Slovenskom (89,5 %) a Maďarskom (86,3 %).

Na opačnom konci, no stále s nadpolovičnou väčšinou vlastníkov, skončili obyvatelia v Nemecku (51,7 %) a Rakúsku (55,0 %). O niečo lepšie boli na tom v Dánsku (62,0%), vo Veľkej Británii (63,4%), vo Francúzsku (64,9%) a vo Švédsku (65,2%).
Vo väčšine členských štátov žilo v roku 2016 viac obyvateľov v dome, pričom najvyšší podiel zaznamenalo Spojené kráľovstvo (84,8 %), nasledovali Chorvátsko (79,8 %), Belgicko (77,7 %) a Holandsko (76,2 %). Celkovým lídrom je však Írsko s 92,5 %, no tam prebiehal výskum ešte v roku 2015. Bývanie v bytoch prevažovalo v 10 členských štátoch EÚ, hlavne v Španielsku a v Lotyšsku (v oboch krajinách 66,1 %), v Estónsku (62,0 %), v Litve (58,2 %), v Nemecku a v Grécku (zhodne 57,1 %).
Štatistika, v akom type nehnuteľnosti bývajú Slováci, vyznela pomerne vyrovnane, keď 48 % uprednostňuje dom a 51 % býva v byte. V ostatných typoch nehnuteľností býva zvyšných 0,6 % Slovákov.

Zdroj: ekonomika.sme.sk