Projektoví manažéri tvoria základ našej spoločnosti. Od ich schopností a výkonov závisí úspech alebo neúspech realizovaných projektov, a teda aj celej firmy. Dobrých ľudí je málo, a preto stále hľadáme potenciálnych kolegov, ktorí majú predpoklady úspešne zvládať výzvy, ktoré prináša pozícia projektového manažéra v realitnom developmente.
Projektový manažér musí byť v prvom rade čestný, zodpovedný a dôrazný. Jeho schopnosť samostatne riešiť náročné úlohy a nepredvídané problémy pod tlakom je zásadná a každý uchádzač by sa mal ešte pred zaslaním CV sám zhodnotiť, či v tejto oblasti vyniká alebo nie. Ďalším predpokladom je schopnosť organizovať seba a svojich spolupracovníkov, vrátane viacerých dodávateľov a tiež spôsobilosť riešiť zložité medziľudské situácie a budovať dlhodobé vzťahy.
Práca projektového manažéra (v skratke) začína po vyhľadaní a zabezpečení vhodnej príležitosti na realizáciu developerského projektu. Nasleduje organizačné zabezpečenie obstarania nehnuteľnosti, výber architekta, projektanta, získanie všetkých potrebných povolení, komunikácia s úradmi a samosprávami, výber a organizácia stavebných firiem a realizácia stavebnej časti projektu. K tomu treba pridať dohľad nad plnením marketingových plánov a plánov predaja, vrátane komunikácie s marketingovou agentúrou a realitnou kanceláriou. Manažér preberá zodpovednosť za plnenie termínov, kvality a rozpočtu v priebehu celého života projektu. Reportuje vedúcemu výroby, ktorý ho riadi a podľa potreby mentoruje.
Táto pozícia je veľmi náročná a nie je vhodná pre osoby, ktoré rozhádže akákoľvek nečakaná situácia. Tiež nie je vhodná pre tých, čo nezvládajú zodpovednosť, tlak a stres. Na druhej strane táto pozícia ponúka veľa slobody, výzvy, osobné naplnenie a nadštandardné finančné ohodnotenie a iné výhody (vynikajúca partia, auto, notebook, mobil, veľkú slobodu – pružný pracovný čas, home office a pod.). Obrovským benefitom (a aj povinnosťou) je sústavné vzdelávanie, ktoré má široký záber a pozostáva zo seminárov, školení, povinnej literatúry, prípadových štúdií a rôznych kurzov.
Hľadáme manažérov so skúsenosťami ale aj bez nich. Ako vo všetkom, začínajúci manažér bez skúseností môže tento nedostatok nahradiť obrovskou dravosťou a chuťou na sebe pracovať.
Chystáme nové projekty, ktoré si vyžadujú posilnenie nášho manažérskeho tímu. Ak vás táto práca zaujíma, budeme radi ak nám pošlete vaše CV už teraz (CV pošlite štrukturovaný s fotografiou, motivačný list neposielajte) na mail kariera@buknalaurincik.sk.
Časopis Forbes vyspovedal našich partnerov Juraja Buknu a Jána Laurinčíka. Článok časopisu Forbes si môžete prečítať nižšie:
Keď nemáš peniaze, pomôže nápad. Ako sa oravskí developeri presadili v realitnom biznise
Spoznali sa ako realitní makléri na rodnej Orave. Keď zistili, že nehnuteľnosti v ponuke zväčša nie sú pekné ani funkčné, rozhodli sa dieru na trhu využiť a založili developerskú spoločnosť. A hoci v tomto nákladnom biznise začínali bez pomoci bánk, aktuálne patrí značka Bukna a Laurinčík medzi najväčších developerov na severnom Slovensku.
Doba po páde režimu architektúre na Slovensku veľmi nepriala. Ľudia chceli bývať čo najrýchlejšie vo veľkom, krásnom a modernom. Alebo aspoň v lepšom ako susedia. Vkus stavbárov často ustúpil finančným limitom, módnym trendom či čisto inžinierskemu pohľadu na stavbu.
Bez vkusu
Výsledok je doposiaľ vidieť v rôznych kútoch Slovenska – divoké kombinácie cukríkových farieb, betónu a nablýskaných zábradlí, nefunkčné okná zvláštnych tvarov či rokokové balustrády na balkónoch a terasách rodinných domov. Tu padla fasáda za obeť výpredaju v miestnych stavebninách, tam architektúra doplatila na projektanta v rodine, ktorý „nám urobí návrh lacnejšie“.
Juraj Bukna (vľavo) a Ján Laurinčík vybudovali na Orave developerskú spoločnosť. Foto: archív BL s.r.o.
Pri predaji nehnuteľností to pravidelne cítili aj dolnokubínski realitní makléri Juraj Bukna a Ján Laurinčík. Hoci jeden pracoval ako koncipient v advokátskej kancelárii a druhý vyštudoval verejnú správu, najviac ich bavil realitný biznis, pri ktorom sa obaja spoznali.
Byty a domy, ktoré predávali, však mali často kopec múch. „Stavali sa hrozné veci a nedalo sa to predávať,“ spomína na začiatok milénia Bukna.
Dôvodom podľa neho mohlo byť aj to, že veľkí developeri na Oravu neprišli, pretože to pre nich nebolo ekonomicky zaujímavé. Mnohých bytových projektov v regióne sa potom zhostili stavbárske firmy.
„Tie sa síce skvele vyznali v remesle, ale málo sa zamýšľali nad niečím takým ako je architektúra, zákazník a jeho potreby, umiestnenie stavby v krajine či verejný priestor,“ hovorí Bukna.
Byty mali často výmery, ktoré si začínajúce rodiny nemohli dovoliť, v domoch bol zlý mix bytových a nebytových priestorov, architektonicky boli škaredé. „Opakovane sme sa snažili firmy presvedčiť, aby stavali inak, až sme sa napokon rozhodli, že to skúsime sami,“ vysvetľuje Bukna.
Chýbajú prostriedky, pomôže nápad
Náklady na výstavbu nehnuteľností sa začínajú na desiatkach či skôr stovkách tisíc eur, takže pre začínajúcich hráčov nie je developing jednoduchý segment biznisu. „Banky nám nechceli požičať, lebo sme boli mladí a nemali sme v tomto biznise žiadnu históriu,“ hovorí Juraj Bukna.
V začiatkoch teda pomohla rodina a priatelia, ktorí k úsporám začínajúcich developerov pridali na rozbeh vlastné prostriedky.
Napriek tomu museli nájsť cestu, ako sa v tomto vysokonákladovom biznise presadiť bez väčšieho kapitálu. Pomohlo poznanie prostredia, ktoré mali „obehané“ za roky maklérčenia.
„Pre nedostatok peňazí sme museli pohnúť hlavou. Zamerali sme sa na staré nehnuteľnosti, ktorým bolo možné vďaka dobrému nápadu rýchlo vdýchnuť nový život aj s nízkymi nákladmi,“ vysvetľuje Bukna.
Takou nehnuteľnosťou bola napríklad chátrajúca budova starej policajnej stanice na dolnokubínskom Brezovci. Štát sa snažil budovu opakovane predať v dražbe, no neúspešne. Územný plán totiž nepripúšťal využiť budovu na výstavbu bytov a nikto o ňu nemal záujem.
Blízkosť nemocnice priviedla Buknu s Laurinčíkom k nápadu pretvoriť policajnú stanicu na ambulancie pre súkromných lekárov. „Obvolali sme lekárov z nemocnice aj širšieho okolia a zistili sme, že sú nám dokonca ochotní zaplatiť veľkú časť ceny dopredu,“ spomína Bukna.
Developeri kúpili objekt za vynikajúcu cenu 60-tisíc eur, za pár mesiacov ho zrekonštruovali, pristavili garáže a výhodne predali všetky priestory.
Prvý projekt premenil chátrajúcu policajnú stanicu v Dolnom Kubíne na súkromné ambulancie pre lekárov. Foto: archív BL
„To, že nám lekári verili a zaplatili vopred, bola pre naše začiatky nielen veľká ekonomická vzpruha, ale aj povzbudenie, že ideme dobrým smerom, že to dokážeme,“ hovorí Bukna.
Druhý život budov
Úspech partnerov povzbudil. Namiesto atraktívnych lokalít na zelenej lúke začali hľadať ďalšie problémové nehnuteľnosti a vlastníkov, ktorým ostal v rukách realitný Čierny Peter.
Nehnuteľností „v strese“ alebo vlastníkov „pod tlakom“ nie je podľa Buknu na Slovensku málo. Punc realít ako uchovávateľa hodnoty či zhodnotenia má na Slovensku medzi ľuďmi veľkú tradíciu.
Mnohí podnikatelia pretavili zarobené peniaze do nehnuteľností v centre mesta či skladov na periférii v presvedčení, že v prípade nehnuteľnosti nemôžu šliapnuť vedľa. Až potom začali zisťovať nuansy pravidiel územného plánu, starostlivosti o pamiatky či špecifiká miestneho trhu.
„Je sexi povedať – kúpil som budovu v centre mesta. Ale málokedy si kupujúci urobia prehľad, koľko ich vyjde rekonštrukcia, majú premrštené predstavy o cenách nájmu kancelárskych priestorov, zisťujú, že vložené náklady sa im vrátia až po mnohých rokoch a podobne.“
Projekt apartmánových domov Hillside na Kubínskej holi. Foto: archív BL
Príklad? Jeden nemenovaný slovenský podnikateľ z oblasti stavebníctva. Časť výnosov z podnikania pretavil do hotela v kúpeľnom mestečku. Po čase zistil, že okolité penzióny vyplácajú svojich pracovníkov načierno a keďže chce podnikať poctivo, nedokáže im konkurovať cenou. Zúfalý sa napokon rozhodol z biznisu vycúvať a hotel predal na splátky Buknovi a Laurinčíkovi.
„Vymysleli sme, že z toho urobíme apartmánový dom, pustili sme sa do práce a o osem mesiacov sme z projektu exitovali so ziskom predajom všetkých apartmánov, pričom nám ešte zostal pozemok,“ hovorí oravský developer.
Nehnuteľnosti v strese
Revitalizácia starej nehnuteľnosti sa im oplatila aj pri ďalšom projekte. Bytový dom v peknej lokalite na hraniciach Martina a Vrútok získal v reštitúcii lekár pôsobiaci už dlhé roky v Bratislave. No získal ho aj s nájomníkmi, ktorí dom „vybývali“.
Budova vyzerala strašidelne a mala v okolí takú zlú povesť, že po zotmení ju ľudia radšej obchádzali po druhej strane ulice. „Po rokoch snaženia sa vlastníkovi podarilo nájomníkov presťahovať do inej lokality a hľadal niekoho, kto by zdevastovaný dom kúpil,“ hovorí Bukna.
„Vybývaný“ bytový dom vo Vrútkach získal novú podobu a prestal strašiť okolie. Foto: BL
Dvojica z Oravy zacítila ďalšiu príležitosť, ako rýchlo a bez veľkých nákladov priniesť na trh pekné a funkčné byty. Dom očistili až na tehlu, v podkroví pridali pár bytov a celý projekt podriadili myšlienke ideálneho bývania pre rodiny s deťmi.
Veľký pozemok vo vnútrobloku premenili na park s ihriskom a súkromné parkovacie miesta pre vlastníkov bytov. Územný plán ostal zachovaný, byty sa rozchytali ako teplé rožky.
Prestup do developerskej ligy
Po druhom úspešnom projekte sa dvojica rozhodla opustiť istotu doterajších zamestnaní a naplno sa pustiť do práce, ktorá ich baví najviac. „Aktuálne máme na konte už 11 projektov a stále nás to veľmi baví,“ hovorí Bukna.
A hoci spočiatku išlo len o malé projekty, banky začali developerom dôverovať a podnikatelia sa presunuli k ambicióznejším zámerom. Výstavba apartmánových domov Hillside v lyžiarskom stredisku Kubínska hoľa im vyniesla tento rok takmer šesť miliónov eur, apartmány v Bešeňovej ďalších tri a pol milióna eur.
Značka Bukna a Laurinčík sa tým zaradila medzi najväčších developerov na severnom Slovensku.
Vizualizácia novej podoby chátrajúceho hotela Panda vo Vysokých Tatrách. Foto: archív BL
S väčšími projektmi však prišli aj väčšie problémy. Pri výstavbe v blízkosti prírodných rezervácií sa ozvali ochranári, miestni obyvatelia rozbehli petície.
„Rešpektujeme okolie a ľudí, ktorých sa dotýka naša činnosť a máme zásadu, že všetkým dopredu vysvetľujeme, čo, prečo a ako ideme robiť a počúvame ľudí, čo chcú a čo nechcú oni. Ak sme však v súlade s územným plánom, ideme si za svojím. Zatiaľ to funguje a ľudia otvorenú komunikáciu oceňujú,“ uzatvára Bukna.
Jednoducho povedané, kto si kúpi dlhopis, má právo na výplatu úrokov a tiež na vyplatenie jeho menovitej hodnoty. Menovitá hodnota je suma, na ktorú dlhopis znie. Vo väčšine prípadov si majiteľ dlhopis za jeho menovitú hodnotu aj kupuje. Úrok je odmena majiteľa dlhopisu za to, že dočasne poskytol emitentovi (emitent je ten, kto dlhopis vydal) dlhopisu peňažné prostriedky. Úrok môže byť dohodnutý rôzne, napríklad ako fixná suma, pohyblivé percento naviazané na určitý ekonomický ukazovateľ (napr. EURIBOR) alebo najčastejšie, ako určité pevné percento vypočítané z menovitej hodnoty dlhopisu.
Zákonná definícia dlhopisu
Dlhopisy upravuje najmä Zákon o cenných papieroch a Zákon o dlhopisoch. Základná definícia znie: Dlhopis je cenný papier, s ktorým je spojené právo majiteľa požadovať splácanie dlžnej čiastky v menovitej hodnote a vyplácanie výnosov z nej k určitému dátumu a povinnosť osoby oprávnenej vydávať dlhopisy (ďalej len „emitent“) tieto záväzky splniť.
Úprava týchto cenných papierov je samozrejme rozsiahlejšia. Existuje množstvo ďalších pravidiel, regulácií a špecialít, ktoré sa týkajú dlhopisov. Podnikateľom, ako aj investorom, ponúkajú veľmi zaujímavé možnosti alokovania a zhodnotenia voľného kapitálu. V tomto blogu sa však venujeme len pohľadu na praktickú podstatu dlhopisu zo strany podnikateľa, respektíve investora.
Emisné podmienky dlhopisu
Ak chcete spoznať parametre dlhopisu, prečítajte si jeho emisné podmienky. Je to dokument, ktorý obsahuje všetky informácie týkajúce sa danej emisie. Emisné podmienky musia obsahovať všetky zákonom uvedené náležitosti, medzi ktoré patria najmä označenie emitenta, objem emisie, menovitá hodnota dlhopisov, ich počet, spôsob výpočtu a čas výplaty úroku, záväzok emitenta splatiť istinu a úrok, termíny splatenia menovitej hodnoty, zabezpečenie investorov a podobne. Emisné podmienky musí schváliť oprávnený orgán emitenta, ktorým môže byť napríklad valné zhromaždenie. Na záver celého procesu sú emisné podmienky registrované Centrálnym depozitárom cenných papierov Slovenskej republiky, ktorý pridelí dlhopisom tzv. ISIN číslo (International Securities Identification Number).
Prečo práve dlhopisy?
Z pohľadu firmy emitujúcej dlhopisy sa môže zdať, že je výhodnejšie využívať bankové úvery. V určitých situáciách je to pravda. Banky, oproti dlhopisom, poskytujú oveľa lacnejší spôsob financovania podnikateľskej činnosti. Vybaviť bankový úver však trvá nejaký čas, a na to niekedy nie je priestor. Keď sa naskytne vhodná príležitosť, treba okamžite konať. A práve financovanie našich projektov cez dlhopisy nám umožňuje skrátiť reakčný čas na minimum, čím môžeme tvoriť výraznú pridanú hodnotu už pri nadobúdaní nehnuteľností. Takže aj vyšší úrok, ktorý platíme investorom našich dlhopisov, je z pohľadu našej spoločnosti ekonomicky opodstatnený. Financovanie podnikov prostredníctvom súkromných emisií dlhopisov je v rozvinutých ekonomikách úplne bežné. A bolo by výrazne častejšie aj u nás, nebyť dlhého obdobia komunizmu, ktoré podstatne pribrzdilo všetky bežné ekonomické nástroje voľného trhu. V poslednom období však badať nárast používania tohto finančného nástroja, a to aj pri malých a stredných podnikoch.
Emisia dlhopisov Bukna Laurinčík 03
Po dvoch úspešných emisiách s označeniami Bukna Laurinčík 01 a 02 sme v máji 2022 uskutočnili našu tretiu emisiu dlhopisov s názvom Bukna Laurinčík 03, ktorú práve púšťame do obehu. V prípade záujmu o bližšie informácie si môžete emisné podmienky vyžiadať cez náš web www.buknalaurincik.sk (sekcia Investor).
Máte záujem o viac informácií?
Ak máte záujem o aktuálne informácie o možnostiach investície do projektov našej spoločnosti, vypíšte prosím žiadosť tu:
Skúsme si zodpovedať pár otázok. Ako pomôžem epileptikovi pri ťažkom záchvate? Čo mám robiť, ak sa dusí dieťa cudzím predmetom? A čo mám robiť, ak sa dusí dospelý? Pri kardiopulmonálnej resuscitácii, koľkokrát stlačím, koľkokrát vdýchnem? A ako je to s počtami stlačení a vdychov pri malých deťoch alebo pubertiakoch? Môžem im poškodiť pri umelom dýchaní pľúca? Mám dávať nevládnemu motocyklistovi po nehode dole prilbu? Kedy nie, kedy áno a ako? Čo robiť so zlomeninou, čo s otvorenou zlomeninou a čo s rôznymi typmi krvácania alebo po uštipnutí hadom? Otázok je habadej, ale správnych odpovedí býva v ťažkých situáciách málo.
Zlyhať môžeš, ale prípravu nepodceň
Skôr či neskôr budeme prítomní pri kolapse alebo úraze človeka. Ak sa tak stane, je pravdepodobné, že to bude náš blízky, vlastné dieťa, rodič, kolega alebo kamarát. Budeme bez odbornej pomoci, situácia si vyžiada poskytnutie prvej pomoci a my si nedáme rady. Zlyhať samozrejme môžeme. Či už v dôsledku šoku alebo situácia bude naozaj objektívne zložitá. Aký to však bude pocit, ak naša neschopnosť poskytnúť prvú pomoc dôsledkom toho, že sme všetky kurzy prvej pomoci odflákli, oklamali alebo prespali?
Povrchný prístup k prvej pomoci
Stretli ste sa s povrchným školením prvej pomoci, s fiktívnymi prezenčkami a s občasným “tu mi to len podpíš a bež”? Prečo tak zásadnej veci venujeme tak málo a niekedy vyslovene podvádzame? Ozaj, koho v konečnom dôsledku podvedieme? Nechceme moralizovať, nám sa oči otvorili až potom, ako sa nás školiteľ opýtal, čo budeme robiť, ak sa nám bude dieťa dusiť kockou z lega? Správnu odpoveď sme nevedeli, a tak školiteľ poznamenal, či nám nevadí, že sa môže zadusiť.
Kolega zachránil človeka
Náš kolega už zachránil človeka. Podal mu kardiopulmonálnu resuscitáciu, zlomil mu pri tom síce rebro (je to bežné), ale dotyčný prežil a uzdravil sa. Bola to časť náplne jeho práce v bývalej firme a zvládol ju perfektne, a to aj vďaka kvalitným systémom jeho zamestnávateľa, ktorý ho na takúto situáciu perfektne pripravil. Aj toto je obrovská inšpirácia pre našu firmu. Daňové poučky síce hovoria, že cieľom podnikania je dosahovať zisk, ale my sme presvedčení, že cieľom podnikania je vytváranie hodnôt, s čím zisk súvisí až následne. Hodnoty ako život alebo zdravie sú jedny z najdôležitejších. Čo môže byť lepšie, ak sa v rámci pracovnej doby naučíme zachrániť život alebo zdravie našich blízkych.
Užitočná tradícia a vynikajúca zábava
Stáva sa tradíciou, že našu gulášovku, ale aj iné firemné akcie využívame na to, aby sme sa poctivo zdokonalili v praktickom poskytovaní prvej pomoci alebo si osvojili iné zručnosti. Prečo z takýchto dní, okrem dobrej zábavy, systémovo neťažiť aj niečo naozaj dôležité? Ani tento rok to nebolo inak. Mimoriadne šikovní mladí ľudia z OZ Oravská pomoc nás opätovne riadne prevetrali a preškolili, za čo im úprimne ďakujeme. Prvú pomoc si počas roka zopakujeme teoreticky minimálne ešte raz a o rok, na guláši, nás čaká opäť praktický dril. Inak – guláš a partia na ňom, aj tento rok na jednotku 🙂
Každý z nás sa potýka s prokrastináciou. Známe stavy, keď odkladáme povinnosť, až nám je z toho tak zle, že v záujme zachovania duševného zdravia túto úlohu splníme. Pokiaľ ide o povinnosť, je veľká pravdepodobnosť, že nám ju niekto alebo niečo pripomína. Buď úrad, kolega, zákazník, manželka alebo smrad smetného koša. Vonkajšie činitele nás teda nútia tento záväzok splniť. Je už len na našej vôli a disciplíne, ako sa s prokrastináciou popasujeme.
Priority to nie sú
Problém nastáva, keď nám bytostne dôležitú vec žiadny vonkajší činiteľ nepripomenie. Mali by sme teda rozlišovať medzi prokrastináciou a tým, keď nám niečo dôležité uniká bez toho, aby sme si to vôbec uvedomili. Treba zvýrazniť, že tu nejde o zlé nastavenie priorít, lebo ak je reč o prioritách, musí existovať viacero možností, z ktorých si vyberáme. A keďže si vyberáme, musíme si tieto možnosti aj uvedomovať.
Skutočná slepota
Hovorme radšej o slepote. Slepotou v tejto súvislosti nazvime stav, kedy je potrebné niečo mimoriadne zásadné vykonať, a my si to vôbec neuvedomujeme, hoci neskôr, zo spätného pohľadu, sa to javí ako očividne jasná vec. Táto slepota je zákerná, nebezpečná a môže za mnoho trápení a nevyužitých príležitostí. Pritom nejde o prejav lenivosti alebo neschopnosti. Slepota je rafinovaný klam, ktorý pramení pravdepodobne z našich stereotypov, vrodených alebo získaných predstáv o svete a o modeloch jeho fungovania. Niektoré z našich podvedomých automatických vzorcov správania a rozhodovania sú tak silné, že sa im len ťažko ubránime. Je tak najmä vo vypätých situáciách, kde hrá svoju rolu stres, strach alebo iné emócie.
Tri kroky
Ako jasne vidieť dôležité veci, ktoré nám tak nepochopiteľne unikajú, ako sa vysporiadať so slepotou? S veľkou pokorou si dovolím tvrdiť, že prvým krokom je vôbec pripustiť si, že slepotu naozaj mávame, a to aj tam, kde by sme ju nečakali. Druhým krokom je nastavenie systému, ktorý nám existenciu slepoty pripomenie. My vo firme si ju napríklad prostredníctvom checklistov pripomíname minimálne raz do týždňa. Tretím krokom je vytvorenie kultúry otvorenej spätnej väzby medzi kolegami, ktorá sa prejavuje vo vzájomnom konštruktívnom spochybňovaní rôznych návrhov, stratégií alebo rozhodnutí.
Porady nie sú na to, aby sme hľadali kompromis alebo politicky korektné stanovisko, s ktorým je každý ako tak v pohode. Porady sú na to, aby sme si trénovali naše mozgy, vyzývali navzájom jeden druhého, testovali našu argumentáciu a postoje. Jednoducho, aby sme čo najlepšie preverili naše nápady, plány, postupy a riešenia. A to ešte pred tým, ako ich otestuje realita, ktorá často ako jediná odhalí predchádzajúcu slepotu. V ideálnom svete by to fungovalo tak, že aj úplný nováčik bez zaváhania povie šéfovi, že niečo robí zle, šéf sa neurazí, zamyslí sa nad kritikou a ocení otvorenosť mladého kolegu.
Moje chyby lepšie zbadáš ty
Možno sa zhodneme na tom, že pozorovanie a hodnotenie chýb druhých nám ide lepšie, ako pozorovanie a hodnotenie chýb vlastných. Využívajme tento zaujímavý talent na to, aby sme sa zlepšovali navzájom a aby sme tiež zlepšovali výkonnosť našich organizácií. Slušne, s dobrým úmyslom, si musíme vedieť vzájomne “naložiť“, čo sa do nás zmestí. A bez urážania, s vďakou, musíme konštruktívnu kritiku prijímať. Na lepší spôsob, ako na “slepotu”, sme ešte neprišli. Ktohovie, možno máme riešenie priamo pod nosom, len ho nevidíme.
Bodaj by u nás prešlo takouto kreatívnou obnovou čo najviac panelákov. To, čo dokázal ateliér GutGut so starou bytovkou v Rimavskej Sobote, je nevídané. Samozrejme, obrovské uznanie patrí aj investorovi. Tomuto hovoríme pridaná hodnota. Nie je to úplná novinka, ale práve pre inšpiráciu sa k nej opakovane musíme vracať. Prečítajte si o tomto počine viac a na konci článku si nezabudnite pozrieť video. (Zdroj článku https://createspace.sk/)
SLOVENSKÍ ARCHITEKTI BODUJÚ
Toto je spôsob, ako sa navždy zbavíme škaredých panelákov! Ak niečo dáva slovenským mestám nádych komunizmu, tak sú to paneláky. Celé sídliská nepekných domov, často pravidelne usporiadaných do blokov, sú jasnou pripomienkou toho, kto tu kedysi vládol. Po páde komunizmu mnohí volali po zbúraní panelákov, už len z dôvodu, aby sme zabudli na našu nepeknú históriu. To je však pochopiteľne ekonomicky nemožné a neskutočne neefektívne. Len v Bratislave žije v tejto forme výstavby 130 000 ľudí a zariadiť takémuto počtu ľudí nové ubytovacie kapacity je zhola nemožné. Architekti zo slovenskej firmy GutGut však našli riešenie a dokázali zdanlivo nemožné. Pozri sa, ako sa zo starého hnusného paneláku dá urobiť krásne a moderné bývanie.
GUTGUT
GutGut je inovatívny slovenský architektonický ateliér pod vedením architektov Štefana Polakoviča a Lukáša Kordíka. Venujú sa tvorbe menších dizajnérskych prvkov cez navrhovanie budov až po urbánizmus. Ich známe realizácie ako bytový dom na Dunajskej ulici v Bratislave, rekonštrukcia panelového bytového domu v Rimavskej Sobote, alebo konverzia industriálneho objektu Mlynica v Bratislave sa opierajú o medzinárodú skúsenosť. GutGut je laureátom ceny ARCH a viacnasobný laureát Ceny za architektúru CE-ZA-AR.
PANELÁK
Hovorovo „panelák“ – prvé panelové domy sa objavili v Holandsku po prvej svetovej vojne. V Nemecku sa objavili v roku 1923, prvý blok panelových domov bol postavený v roku 1939 v Paríži. Stavba panelových domov slúžila ako rýchle a lacné bývanie, avšak nikde v západných krajinách sa nestavali v takom masovom meradle ako vo východnom bloku. Západná Európa od ich stavby upustila už v 70. rokoch, vo východnej Európe sa stavali až do začiatku 90. rokov 20. storočia. S ich výstavbou sa prestalo po páde komunistického režimu (posledné panelákové sídlisko na Slovensku, Hájik v Žiline bolo dokončené až v roku 2007). Idea takto stavaného domu bola v zásade dvojitá, zníženie nákladov a náročnosti stavby. Priemerná úžitková plocha bytov v panelových domoch je 62,29 m2.
NÁDYCH KOMUNIZMU
Dodáva mestám nádych komunizmu. Na videu je ukázané, ako GutGut dokázal starý panelák kompletne prerobiť na moderné bývanie, kde nechýbajú spoločné priestory ako sauna, posilňovňa či kaviareň. Monotónne byty nahradili moderné priestory a rôzne typy apartmánov. Samozrejme nechceme, aby našimi mestami stále z ulíc dýchal komunizmus, no volať po ich zbúraní nepovažujem za triezve. Práve architekti z GutGut nám všetkým ukázali, čo všetko sa dá s takým starým panelákom urobiť a kompletne tak zbúrali stigmu, že tieto budovy sú už nepoužiteľné. Nie len zatepľovanie spojené s fasádou vo farbách kanárika. Toto je skutočná cesta, ako spraviť naše mestá krajšie a modernejšie a premeniť pôvodný panelák na oázu bývania. Panelák a jeho premena! Gut job, GutGut!
Viac zaujímavostí z oblasti dizajnu a architektúry: DIZAJN , ARCHITEKTÚRA
Zdroj: https://createspace.sk/
Od januára do septembra tohto roku (2020) sme vo firme zabezpečili 15 školení, ktoré dokopy trvali 1 300 minút (cca 22 hodín). Jedného školenia sa zúčastnilo v priemere 8 ľudí, takže spolu sme školeniam venovali 10 400 človeko minút (cca 174 človeko hodín). Počas školení ľudia nepracujú, teda tento čas je zdanlivo jalový. Keď k tomu pripočítame cenu samotných školení, prostriedky a čas potrebný na ich prípravu, náklady sú vysoké. V našom prípade je to približne na úrovni 8 tisíc eur ročne.
Ako však už nadpis napovedá, náklady na vzdelávanie sú najlepšou investíciou, akú sme boli schopní v tomto, ale aj iných rokoch, urobiť. Znie to ako klišé, možno to aj klišé je, ale na tom vôbec nezáleží. Podstatné je, že návratnosť investície sa prejavuje v dvoch rovinách:
Každé školenie je investíciou do “hlavy” zamestnanca. Vďaka lepšej hlave dokáže jedinec napredovať, dokáže riešiť ťažšie úlohy, je úspešnejší a ak sa mu darí, práca ho viac baví a logicky sa mu dostáva viac rešpektu od kolegov a obchodných partnerov. Následne prichádzajú zaujímavejšie projekty, väčšie výzvy, viac zodpovednosti, vyššia výplata, atď. Vďaka rastu lepšie zvládneme aj úlohy v osobnom živote. Jednoducho sme lepší. Bystrí pracovníci tento benefit chápu a vážia si ho oveľa viac, ako vecné alebo nepeňažné výhody (autá, wellness pobyty). Najväčším bonusom pre človeka je, že ak raz zmení pôsobisko, plnú hlavu si zoberie so sebou.
Bežná firma stojí na ľuďoch. Je to ďalšie klišé, ale pravdivé. Naša firma má 10 ľudí, ktorí sa napr. svojou činnosťou minulý rok postarali o 2 mil. obrat. Ak vzdelávaním dosiahneme len 2 % zlepšenie obratu (ostatné premenné zachované), prinesie nám to dodatočných 40 tis. eur. Investícia do vzdelania vo výške 8 tis. eur sa nám zhodnotí vo výške 500 %. Samozrejme, príklad je veľmi zjednodušený a nehodí sa na každú firmu a zamestnanca rovnako. Ale princíp platí.
Vzdelávanie má aj ďalšie benefity. Pomáha vytvárať kultúru pokroku, kontinuálneho zlepšovania, inovácií a priťahuje talentovaných ľudí s chuťou rásť. Vzdelávanie môže byť pestré, nemusí sa vždy úzko týkať nášho hlavného biznisu, a preto aj často zabaví a osvieži. Špičkovo zvládnutá prvá pomoc, škola šmyku alebo škola prežitia v divočine vám alebo vašim blízkym môže zachrániť životy. A to stojí za to.
Takže covid – necovid, stále budeme investovať do kvalitných kurzov a tréningov pre náš cenný tím. Ak máte nápady a tipy na dobré programy alebo kurzy, určite nám dajte vedieť (info@buknalaurincik.sk). Budeme veľmi vďační.
Výstavba nášho projektu Hillside je v plnom prúde. Veríme, že o rok budeme našim zákazníkom odovzdávať hotové apartmány, a tak stihneme aspoň časť prvej letnej sezóny. Nižšie vám prinášame náš blog z webu projektu (www.hillside.sk), v ktorom sa venujeme možnostiam ekonomického zhodnotenia investície a tiež správe apartmánu „na diaľku“. Prajeme vám príjemné čítanie.
Koľko ľudí, toľko chutí. Niekto si apartmán kúpi výlučne pre seba a trávi v ňom značnú časť roka alebo v ňom dokonca trvalo býva. Iní zas kupujú apartmán výlučne na jeho ďalší prenájom, s cieľom maximálneho zhodnotenia investície. Mnohí však volia veľmi atraktívny prístup, kedy kombinujú vlastné užívanie nehnuteľnosti s jej krátkodobým prenájmom.
Keď užívam, užívam. A keď neužívam, zarábam
Ako funguje kombinované užívanie apartmánu? Veľmi jednoducho. Svoju nehnuteľnosť inzerujte napríklad prostredníctvom platforiem na krátkodobý prenájom – Booking, Airbnb alebo cez domáce Megaubytovanie.sk. V obdobiach, kedy apartmán chcete užívať sami, prednastavíte jeho obsadenosť a nik si ho v danom čase nemôže prenajať. Naopak, vaši zákazníci si apartmán môžu rezervovať v obdobiach, kedy ho využívať neplánujete. Zjednodušene teda platí: „Keď užívam, užívam. A keď neužívam, môžem zarábať.“
S prenájmom nie sú starosti
Mnohí si nevedia predstaviť operatívnu prevádzku apartmánu. Najmä, ak je ich trvalý pobyt od Kubínskej hole vzdialený nejaký ten kilometer. Kto bude čakať hostí, kto bude upratovať, prať, preberať apartmán po pobyte, kto bude robiť drobnú údržbu? To je len príklad otázok, ktoré vám môžu víriť v hlave. Nemusíte mať obavy, všetko je vymyslené a odskúšané.
Za účelom pohodlnej prevádzky apartmánov Hillside pre vás pripravujeme službu room servis, v rámci ktorej sa o technickú stránku prenájmu vášho apartmánu plne postaráme. Váš apartmán odovzdáme osobne hosťom, vysvetlíme im jeho fungovanie a budeme im v prípade potreby poruke. Po ich odchode apartmán skontrolujeme, preberieme, upraceme, vymeníme prádlo, uteráky, doplníme zásoby kávy, čaju. A apartmán je pripravený na pobyt ďalších hostí alebo na príchod majiteľa. Rozsah služieb je na vzájomnej dohode.
O svoj apartmán sa môžete postarať aj sami alebo vám s tým môže pomôcť niekto blízky. Nie je v tom žiadny problém a aj trochu ušetríte. Samozrejmosťou, ktorú zabezpečuje zmluvný správca, je starostlivosť o spoločné časti a zariadenia apartmánového domu. Ide o kosenie, zimnú údržbu, revízie výťahu a pod.
10 % zhodnotenie
Niektoré projekty apartmánových domov ponúkajú veľmi zaujímavé zhodnotenie investície. V určitých prípadoch atakujú až 10 % ročne. Aby vás hneď na to, veľmi drobným písmom na konci ponuky upozornili, že tento výnos je negarantovaný a je to len optimistický odhad pri optimálnom naplnení všetkých premenných. Bolo by nekorektné sľubovať takéto “garantované” výnosy. Napíšeme len, aké sú naše skúsenosti. Výnos závisí najmä od troch vecí:
či je apartmán voľný na prenájom v najatraktívnejších (a najdrahších) termínoch, ako je Silvester, jarné prázdniny, Veľká noc alebo leto,
akí budete hostitelia – ako bude zariadený a vybavený apartmán, ako dokážete komunikovať s hosťami, či im na uvítanie pripravíte fľašu vína a pod. (referencie sú veľmi silný faktor),
ako šikovne sa budete venovať marketingu a prezentácii vášho apartmánu.
Iné okolnosti, ako napríklad počasie, dostatok snehu v zime alebo ekonomická situácia majú tiež vplyv, no tie moc ovplyvniť nevieme.
Naše skúsenosti s prenájmom apartmánov v iných projektoch sú také, že čisté ročné zhodnotenie na úrovni 4 až 6 % vieme bez väčšej námahy dosiahnuť. Iste, tí čo sa venujú prenájmu apartmánov systematicky dosahujú ešte lepšie výsledky.
Z nášho pohľadu však ako zisk nevnímame len financie, ktoré apartmán ročne prinesie. Ziskom je aj čas, ktorý v apartmáne strávi jeho majiteľ, rodina, kamaráti alebo obchodní partneri. A samozrejme aj hodnota, ktorú dobrá nehnuteľnosť časom naberá.
Záverom
Nie každý kupuje apartmán v Hillside ako investíciu. Ak však áno, tak apartmán v Hillside ponúka nepochybne zaujímavú investičnú príležitosť a závisí od osobných preferencií majiteľa apartmánu a spôsobu jeho využívania, koľko % ročne pribudne do rodinného rozpočtu. Každopádne sa postaráme o to, aby ste s prevádzkou vášho apartmánu, hoci budete aj dlhšiu dobu neprítomní, nemali žiadne starosti. Nech zážitky vynášajú.